Blížiace sa voľby v Českej republike prinášajú do popredia zásadné otázky o budúcnosti verejnoprávnych médií. Opozičné strany ANO a SPD zvažujú kontroverzné zmeny, ktoré by mohli významne ovplyvniť nielen mediálny, ale aj politický a ekonomický priestor oboch krajín. Andrej Babiš a Tomio Okamura plánujú zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu, zrušenie koncesionárskych poplatkov a ich úplné zoštátnenie. Zatiaľ čo médiá v Českej republike zostávajú vysoko dôveryhodné a oceňované doma i v zahraničí, ich nezávislosť a financovanie čelia veľkej neistote.
Zlučovanie inštitúcií a úspory nákladov
Hnutie ANO, vedené Andrejom Babišom, plánuje výrazné úpravy modelu fungovania verejnoprávnych médií. Babiš navrhuje zlúčenie Českej televízie a Českého rozhlasu, pričom argumentuje úsporou vo výške viac ako miliardu českých korún ročne. Tento údaj podľa bývalého riaditeľa Českej televízie Jána Součka však nezodpovedá realite. Skutočné úspory by sa podľa jeho prepočtov pohybovali v desiatkach miliónov korún, čo je výrazne nižšie číslo, než aké Babiš prezentuje.
Na pláne rušenia koncesionárskych poplatkov pracuje SPD Tomia Okamuru, ktorého hnutie navrhuje nahradiť súčasný model financovania mediálnych inštitúcií financovaním priamo zo štátneho rozpočtu. Verejnoprávne médiá by sa tak stali štátnymi inštitúciami a ich hospodárenie by podliehalo kontrole Najvyššieho kontrolného úradu. Táto vízia však naráža na právnu prekážku – súčasný český zákon zaručuje nezávislosť verejnoprávnych médií a ich záväzky sú oddelené od štátneho aparátu. Akákoľvek zmena by si teda vyžadovala zásadné legislatívne úpravy.
Dôveryhodnosť médií pod tlakom
Napriek plánom opozície si české verejnoprávne médiá udržiavajú vysokú úroveň dôvery verejnosti i medzinárodné uznanie. Podľa odborníkov Česká televízia a Český rozhlas pravidelne obsadzujú prvé priečky prieskumov dôveryhodnosti. Viac ako polovica Čechov týmto inštitúciám dôveruje, čo ich radí medzi najstabilnejšie a najuznávanejšie médiá v regióne.
Zahraničné inštitúcie, ako napríklad Reportéri bez hraníc, odporúčajú český model financovania a správy médií ako vzor pre ostatné postkomunistické krajiny. Rebríček slobody médií ukázal zlepšenie postavenia Českej republiky, ktorá sa aktuálne nachádza na 10. mieste. Tento úspech je priamo spätý s modelom koncesionárskych poplatkov, ktoré zabezpečujú finančnú stabilitu a nezávislosť od politických zásahov.
Slovensko pod vplyvom českých volieb
Výsledky českých volieb môžu mať významné dopady aj na Slovensko. Súčasné prepojenia medzi krajinami sú nielen kultúrne a historické, ale aj ekonomické. Český trh je kľúčový pre tisíce slovenských firiem a akékoľvek zmeny hospodárskej politiky v Českej republike by mohli okamžite ovplyvniť slovenskú ekonomiku. Politická stabilita v Prahe má preto strategický význam aj pre slovenský národný záujem.
Navyše, politická orientácia novej českej vlády môže ovplyvniť aj dynamiku spolupráce v rámci Vyšehradskej skupiny a smerovanie Európskej únie. Potenciálna zhoda medzi kabinetmi v Prahe, Bratislave a Budapešti by mohla posilniť koordináciu spoločných tém, zatiaľ čo politické rozdiely by mohli oslabiť regionálny vplyv. Príkladom je nedávne prerušenie zasadnutí českej a slovenskej vlády v dôsledku rozdielnych postojov k aktuálnym konfliktom a medzinárodným otázkam.
Blížiace sa voľby tak nielenže formujú budúcnosť českých médií, ale aj naznačujú širšie politické, ekonomické a kultúrne posuny, ktoré sa bezpochyby odzrkadlia i na Slovensku. Preto je ich priebeh a výsledok témou, ktorú treba sledovať pozorne.
