Najnovšie údaje ukazujú, že čisté mzdy slovenských zamestnancov rastú najpomalšie v porovnaní s ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky (V4). Napriek tomu, že zamestnávatelia pravidelne zvyšujú hrubé mzdy, vysoké daňovo-odvodové zaťaženie spôsobuje, že zamestnanci reálne dostávajú výrazne menej. Zo superhrubej mzdy, ktorá zahŕňa celkové náklady firmy na jedného pracovníka, dostane slovenský zamestnanec len 51,5 % – najmenej v celom regióne V4.
Slovensko zaostáva v raste čistých miezd
Ekonomický prehľad združenia Klub500 pod názvom Kompas500 poukazuje na výrazné spomalenie rastu čistých miezd na Slovensku za posledné desaťročie. Kým Maďarsko a Poľsko zaznamenali rast čistých miezd o viac než 100 % (112 % v Maďarsku a 108 % v Poľsku), Slovensko hlási navýšenie iba o 54 % za rovnaké obdobie. Napriek tomu, že Slováci mali v roku 2016 druhé najvyššie čisté mzdy v regióne, dnes sa nachádzajú na jeho úplnom konci.
Porovnanie podielu čistej mzdy zo superhrubej mzdy je pre Slovensko ešte nepriaznivejšie. Slovenskí zamestnanci si ponechávajú len 51,5 % superhrubej mzdy, zatiaľ čo v Česku je to 54,9 %, v Poľsku 57,2 % a v Maďarsku až 58,9 %. Tento rozdiel odborníci nepripisujú ekonomickej slabosti krajiny, ale skôr neefektívnemu a zastaranému daňovo-odvodovému systému, ktorý nereflektuje požiadavky modernej pracovnej ekonomiky. Slovensko tak pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov či zahraničných investorov stráca svoju konkurencieschopnosť.
Daňovo-odvodové bremeno a slabšie reformy
Hlavným dôvodom stagnácie čistých miezd je alarmujúco vysoké daňovo-odvodové zaťaženie práce. Aj keď zamestnávatelia povyšujú hrubé platy, do čistého príjmu sa tieto navýšenia prejavujú len minimálne, pretože väčšinu zo sumy navyše pohlcujú dane a odvody. Rýchlejšie reformné kroky prijaté v okolitých krajinách Slovensko nedokázalo zopakovať, čo obmedzuje výšku disponibilných príjmov slovenských zamestnancov.
Ďalším faktorom, ktorý brzdí rast čistých miezd, je pomalé zvyšovanie nezdaniteľnej časti základu dane. V minulosti sa táto suma blížila k minimálnej mzde, no v posledných rokoch zaostáva a nízkopríjmoví zamestnanci tak platia daň aj z veľmi nízkych platov. Klub500 vyzýva na zásadnú reformu daňového systému s cieľom zvýšiť motiváciu pracovať na Slovensku a zlepšiť životnú úroveň.
Prísnejšie konsolidačné opatrenia v roku 2026
Vyhliadky na zlepšenie v krátkodobom horizonte sú podľa odborníkov pesimistické. Tretia konsolidácia verejných financií, ktorá vstúpi do platnosti v roku 2026, predpokladá ďalšie zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Od januára sa zamestnancom zdvihne sadzba zdravotných odvodov zo 4 % na 5 %, čo bude znamenať zníženie čistej mzdy aj pri nezmenenom hrubom plate.
Zmeny zasiahnu výrazne aj živnostníkov, ktorí budú čeliť zvýšeniu minimálnych odvodov až na 425 eur mesačne. Skrátia sa im tiež „odvodové prázdniny“ zo súčasných dvoch rokov na päť mesiacov, zatiaľ čo povinný odvod v hodnote 131 eur bude zavedený aj pre osoby s nízkymi alebo príležitostnými príjmami.
Ďalšie plánované opatrenia zahŕňajú zavedenie nových daňových pásiem vo výške 30 % a 35 % pre príjmy nad 60-tisíc eur ročne, zrušenie odvodových výnimiek pre dohody, ako aj zvýšenie daní z nehnuteľností či spotrebných daní na tabak a alkohol. Tieto kroky majú síce pomôcť znižovať deficit verejných financií, no očakáva sa, že ich dopad na životnú úroveň bude významný a negatívny.
Slovensko sa aktuálne nachádza na 14. mieste spomedzi 38 krajín OECD v Indexe medzinárodnej daňovej konkurencieschopnosti za rok 2025, pričom medziročne kleslo o štyri priečky. Tento trend signalizuje pokračujúcu stratu atraktivity slovenského daňového systému pre investorov a pracovnú silu. Akékoľvek zlepšenie preto bude vyžadovať rýchle politické a legislatívne zásahy. Zlepšenie daňovej konkurencieschopnosti bude kľúčové, aby Slovensko prilákalo viac zahraničných investícií a udržalo si talentovanú pracovnú silu. V kontexte rastúcej globalizácie a konkurencie je dôležité prispôsobiť sa meniacim sa podmienkam na trhu. Toto všetko sa odohráva v prostredí, kde ekonomická situácia na Slovensku môže výrazne ovplyvniť budúci rast a rozvoj krajiny.
