Len máloktorá inštitúcia na Slovensku má taký významný dopad na každodenný život občanov a podnikateľov ako Úrad na ochranu osobných údajov (ÚOOÚ). Napriek tomu jeho pokuty patria medzi najnižšie v rámci Európy. Podľa dostupných informácií výška vybraných pokút dosahuje len približne 100 000 eur ročne. Táto suma predstavuje iba malé percento oproti rozpočtu úradu, ktorý disponuje celkovými prostriedkami vo výške dvoch miliónov eur ročne.
Firmy radšej riskujú nízke sankcie
Slovenský úrad pre ochranu osobných údajov zaznamenáva len minimálne príjmy z udelených sankcií, čo podľa odborníkov vytvára priestor pre nepovšimnuté porušovanie pravidiel. Pre mnohé firmy ostáva ekonomicky výhodnejšie riskovať nízke pokuty, ako investovať do plnenia zásad GDPR. Tento prístup nielenže podkopáva rešpekt k reguláciám, ale zároveň oslabuje konkurenčné postavenie poctivých subjektov, ktoré do ochrany osobných údajov investovali značné zdroje na audity a školenia.
Aktivizácia regulačných opatrení by mohla priniesť dvojaký efekt – na jednej strane zvýšiť príjem štátneho rozpočtu z pokút a súčasne zlepšiť rovnosť podnikateľských podmienok na trhu. Kritici upozorňujú, že aktuálne rozhodnutia a slabá aktivita úradu prispievajú k prehlbovaniu rozdielov medzi zodpovednými a nezodpovednými firmami.
Organizačné nedostatky a porovnanie s inými krajinami
Hlavným argumentom ÚOOÚ je nedostatok zamestnancov na zvládanie narastajúcej pracovnej agendy. Avšak analýzy poukazujú na to, že podobne veľkí regulátori v iných častiach Európy dokážu vykonávať rovnaké úlohy aj s porovnateľným počtom zamestnancov. Problém teda nespočíva primárne v počte ľudí, ale v organizačnej štruktúre a efektivite ich práce. Zlepšenie koordinácie a posilnenie odborných tímov by podľa odborníkov mohlo priniesť citeľné výsledky bez potreby výrazného navýšenia rozpočtu.
Navyše, viaceré európske úrady zvládajú širšiu agendu než slovenský ÚOOÚ, keďže často regulujú aj elektronickú komunikáciu alebo implementáciu smerníc ePrivacy. To naznačuje, že slovenský úrad má rezervy nielen v oblasti efektívneho riadenia, ale aj vo využití svojho pootvoreného potenciálu na prijatie ďalších kompetencií.
Francúzsky model ako inšpirácia
Ako pozitívny príklad býva často spomínaný francúzsky regulačný orgán CNIL, ktorý spája represiu s edukáciou verejnosti. Len v priebehu minulého roka vykonal stovky kontrol a vybral milióny eur na pokutách. Ich prístup posilňuje dôveru verejnosti a prispieva k zvýšeniu miery dodržiavania právnych predpisov. Tento model kombinácie kontrol a vzdelávacích aktivít by mohol slúžiť ako vzor pre slovenský úrad.
Pokiaľ nový manažment ÚOOÚ dokáže nastaviť jasnú víziu a prioritizovať oblasti s najväčším spoločenským dopadom, je možné vybudovať rešpektovaný regulačný orgán na celoeurópskej úrovni. V rýchlo sa vyvíjajúcom prostredí digitálnych technológií je dôležité nielen reagovať na aktuálne problémy, ale predchádzať budúcim rizikám a vytvárať mechanizmy, ktoré zabezpečia rovnosť a férovosť na trhu.
