Napätie medzi Spojenými štátmi a Ruskom opäť eskaluje na úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od konca Studenej vojny. Ruské testy strategických zbraní a neistota okolo reakcie Washingtonu vyvolávajú obavy o budúcnosť medzinárodnej kontroly jadrových zbraní. Kritická situácia prichádza v čase blížiaceho sa vypršania zmluvy New START, poslednej platnej dohody o obmedzení jadrových arzenálov medzi oboma mocnosťami.
Ruské technologické testy a americká odpoveď
Moskva po niekoľkých mesiacoch napätého ticha oznámila úspešné skúšky dvoch kľúčových zbraní. Prvou je riadená strela s jadrovým pohonom Burevestnik, schopná obísť americké protiraketové systémy, a druhou podvodný dron Poseidon, známy svojimi vysokými deštrukčnými kapacitami. Hoci ruská vláda tvrdí, že tieto technológie skrývajú výnimočné schopnosti, nezávislé potvrdenie ich operačnej pripravenosti zatiaľ chýba. Experti aj napriek tomu upozorňujú, že podobné kroky možno chápať viac ako súčasť technologického vývoja než priame politické gesto.
Reakcia Spojených štátov bola rýchla. Prezident Donald Trump v tejto súvislosti nariadil obnovu amerického jadrového testovania. Americké ministerstvo energetiky však ubezpečilo, že neplánuje fyzické jadrové výbuchy, ale len technické experimenty, ktoré nevyvolajú štiepnu reakciu. Napriek týmto uisteniam Rusko okamžite reagovalo návrhom zákona umožňujúceho obnovu vlastného jadrového testovania, čím narastajú obavy z narušenia medzinárodného konsenzu proti výbušným jadrovým testom.
Blížiace sa vypršanie zmluvy New START
New START, ktorá limituje množstvo strategických hlavíc a nosičov medzi USA a Ruskom, má skončiť svoju platnosť vo februári 2026. Hoci Rusko formálne pozastavilo svoju účasť v roku 2023, obe strany doteraz rešpektujú dohovorené limity. Kľúčovým aspektom zmluvy však nie sú len počty zbraní, ale aj verifikačné mechanizmy, ktoré umožňujú obom stranám overiť záväzky druhého prostredníctvom on-site inšpekcií. Bez týchto monitorovacích opatrení môže dôjsť k zvýšeniu nedôvery a vzrastajúcemu riziku nesprávneho odhadu zámerov druhej strany.
Experti upozorňujú aj na nepriamy dopad na ďalšie jadrové mocnosti, ako sú India a Pakistan. Napriek tomu, že krajiny ako Čína nie sú signatármi New START a tvrdia, že ich arzenál je neporovnateľne menší, situácia by mohla motivovať aj ďalšie štáty k zvýšeniu kapacít, čím sa neoficiálne otvoria nové preteky v zbrojení.
Geopolitické a ekonomické dôsledky
Významným rizikom blížiaceho sa ukončenia New START je návrat do studenovojnového prostredia, charakterizovaného vysokou mierou neistoty a geopolitického napätia. Ak sa nepodarí zaistiť aspoň provizórne ročné predĺženie platnosti zmluvy, mohli by mocnosti upustiť od diplomatického úsilia a zamerať sa na ďalšie rozširovanie svojich arzenálov.
Okrem bezpečnostných hrozieb ide aj o značné ekonomické dôsledky. Budovanie nových jadrových zbraní by si vyžiadalo miliardové investície, odklonené z iných kritických oblastí, ako je zdravotníctvo, školstvo alebo environmentálne riešenia. Zároveň môže rastúce napätie zvýšiť tlak na európskych spojencov v rámci NATO, a to nielen v otázke vojenských rozpočtov, ale aj dlhodobej strategickej orientácie.
Bez efektívneho diplomatického dialógu hrozí prehlbovanie priepasti medzi USA a Ruskom. Obnovenie pretekov v zbrojení by mohlo viesť k zvýšenej frekvencii vojenských testov, posilneniu konfrontačnej rétoriky a riziku systémovej destabilizácie. Rokovanie o novej komplexnej dohode je však vzhľadom na obmedzené kapacity vládnych aparátov do roku 2026 mimoriadne nepravdepodobné, čím zostáva jedinou reálnou možnosťou dočasné predĺženie aktuálnych limitov a záväzok dodržať moratórium na výbušné jadrové testy.
