Pod hladinou Baltského mora práve prebieha cvičenie, aké Škandinávia nevidela celé desaťročia, v relatívne úzkom priestore medzi Švédskom, Fínskom a pobaltskými štátmi sa sústreďujú ponorky, fregaty a lietadlá NATO, ktoré skúšajú, ako rýchlo by dokázali reagovať na ruské jednotky vyplávajúce z Kaliningradu.
Západní velitelia hovoria, že po vstupe Švédska do NATO sa Baltské more zmenilo z periférie na potenciálnu prvú líniu, pričom aliancia má v oblasti jasnú početnú prevahu hladinových lodí, no ruské dieselové ponorky triedy Kilo stále predstavujú tichú hrozbu pre energetické potrubia a dátové káble, ktoré spájajú Európu.
Baltik ako testovacia aréna
Aktuálne cvičenie s názvom Exercise Merlin spája švédske, nemecké, holandské a francúzske ponorky, ktoré sprevádzajú hladinové jednotky a vrtuľníky, nad týmto zoskupením zároveň krúžia americké lietadlá námornej hliadky. V plytkých a akusticky náročných vodách Baltu si posádky overujú moderné protiponorkové senzory, bezposádkové systémy a postupy, pričom len niekoľko desiatok míľ od nich sledujú dianie ruské základne a rozmiestnené jednotky.
OSINT analytici odhadujú, že Rusko udržiava v regióne nepretržite dve až tri ponorky triedy Kilo, ktoré môžu v čase napätia útočiť na kritickú podmorskú infraštruktúru. NATO na ne reaguje modernými multimisijnými plavidlami so silnou senzorickou výbavou, tichým pohonom a možnosťou nasadzovať drony. Baltské more sa tak mení na praktické laboratórium, kde si obidve strany budujú skúsenosti pre budúce krízy.
Švédsko na čele zmeny
Švédske námorníctvo prechádza rýchlou premenu, jeho velenie už otvorene tvrdí, že obrana sa nesmie obmedziť na švédske pobrežie, ale musí siahať až k partnerom na východnom okraji Baltu. Krajina si dlhé roky pestovala povesť tichého, no mimoriadne schopného hráča, legendárnym príkladom je epizóda z roku 2005, keď ponorka triedy Gotland počas amerického cvičenia simulovane vyradila lietadlovú loď USS Ronald Reagan.
Dnes Švédi prevádzkujú tri modernizované ponorky triedy Gotland a jednu jednotku Södermanland, ktoré dopĺňajú stealth korvety Visby, navrhnuté na boj v zložitých pobrežných vodách. Napriek tejto solídnej výzbroji velenie vie, že aktuálne plavidlá starnú, pričom rastúce napätie s Ruskom tlačí Švédsko k investíciám do novej generácie lodí a k ešte tesnejšej koordinácii so spojencami v NATO.
Drahá budúcnosť na dne mora
Stredobodom pozornosti sú nové ponorky A26 triedy Blekinge, ktoré Saab Kockums označuje ako piatu generáciu. Projekty HMS Blekinge a HMS Skåne majú využívať Stirlingov AIP pohon, modulárne priestory pre drony a potápačské tímy a schopnosť pôsobiť priamo na morskom dne, či už pri ochrane káblov alebo pri špeciálnych operáciách. Tieto stroje majú chrániť kľúčové trasy v období mieru aj v čase ozbrojeného konfliktu, keď sa očakáva útok na infraštruktúru.
Projekt A26 však sprevádzajú výrazné meškania a nárast nákladov, štát pôvodne rátal, že nové jednotky budú v službe približne v roku 2024, no teraz úradníci hovoria o roku 2031 pri prvej ponorke a o období okolo 2035 pri druhej. Rozpočet sa vyšplhal na viac než dvojnásobok, približne 25 miliárd švédskych korún, pričom obranná agentúra pripomína, že vývoj úplne novej triedy nesie vysoké technické aj finančné riziká, ktoré sa podarilo len čiastočne stabilizovať.
Popri ponorkách pripravuje Švédsko aj zásadné posilnenie hladinovej flotily, plánované fregaty triedy Luleå s dĺžkou okolo 120 metrov majú niesť vertikálne odpaľované protilietadlové rakety, pokročilé radary a bezposádkové prostriedky. O kontrakt súťaží štvorica firiem Saab, Babcock, Naval Group a Navantia, prvé dva kusy majú vstúpiť do služby približne v roku 2030, úplná flotila sa očakáva až po roku 2035, čo znamená dlhé prechodné obdobie so staršími loďami.
Baltské more sa pritom zo vzdialeného okraja mapy mení na priestor, kde sa rozhoduje o bezpečnosti severnej Európy, každé ďalšie meškanie projektov A26 a Luleå predlžuje čas, keď musia Švédi a ich spojenci držať líniu so staršími platformami a s vyšším rizikom incidentov v blízkosti ruských jednotiek. Otázkou zostáva, či sa politická vôľa a financie udržia na úrovni, ktorá umožní dokončiť ambicióznu modernizáciu bez bolestivých škrtov.
Ak sa plán podarí, môžu sa švédske ponorky a fregaty na prelome nasledujúcej dekády stať jadrom spoločnej obrany severu a chrániť aj podmorské káble, na ktorých stojí digitálna ekonomika. Ak nie, aliancia bude musieť ešte viac spoliehať na rotujúcu prítomnosť amerických, britských a ďalších flotíl, čo môže v období dlhodobejších konfliktov inde vo svete naraziť na limity, ktoré si dnes politici ešte nechcú pripúšťať.
