V európskych metropolách dnes politici čoraz otvorenejšie hovoria o scenári, ktorý bol ešte pred pár rokmi nemysliteľný, o priamom vojenskom strete s Ruskom. Reakcie verejnosti sú zmiešané, od strachu po tvrdý realizmus, keďže z diskusie o vojne sa stáva každodenná politická agenda a nie vzdialená teoretická hrozba.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už mesiace upozorňuje, že ak sa ruská agresia nezastaví na ukrajinských hraniciach, môžu sa o pár rokov prebúdzat do inej reality aj obyvatelia štátov Európskej únie. Do podobného tónu sa nedávno pridal aj srbský prezident Aleksandar Vučič, ktorý hovorí, že vlády naprieč kontinentom sa prakticky pripravujú na možnosť rozsiahlejšej vojny, a to nielen úpravou stratégií, ale aj konkrétnymi nákupmi zbraní.
Militarizovaná atmosféra v Európe
Dmitrij Peskov, hovorca ruského prezidenta, počas rozhovoru s prokremeľským blogerom Alexandrom Junaševom označil náladu v Európe za výrazne militarizovanú. Tvrdí, že vlády kladú ozbrojené sily na prvé miesto, pričom sú ochotné akceptovať aj zhoršenie ekonomickej situácie. Podľa neho sa aj štáty, ktoré dlhé roky šetrili na armáde, presúvajú k modelu, v ktorom sa obrana stáva hlavným politickým argumentom.
Peskov osobitne spomenul Poľsko, kde má obranný rozpočet smerovať k úrovni blízkej 5 percentám hrubého domáceho produktu. To výrazne prevyšuje dlhodobý cieľ NATO na úrovni 2 percent HDP. Takéto tempo vytvára nový vnútorný tlak v aliancii, pretože niektoré štáty sa snažia udržať krok, zatiaľ čo iné zápasia s rozpočtovými limitmi a odporom opozície.
Moskva zároveň hovorí, že rastúce európske výdavky na zbrojenie vníma ako priamu bezpečnostnú hrozbu. Ruské vedenie tvrdí, že dlhodobo počítalo s militarizovanou Európou a že prijalo opatrenia na ochranu vlastných záujmov. Konkrétne kroky však nezverejňuje, čo otvára priestor pre špekulácie, či ide skôr o politické zastrašovanie, alebo o reálne pripravené scenáre širšej konfrontácie.
Zbrojenie ako volebná téma
Po ruskom útoku na Ukrajinu začali vlády v Európe prehodnocovať dlhoročné podfinancovanie armád. V rokoch 2022 a 2023 viaceré štáty oznámili, že chcú dosiahnuť hranicu, ktorú od nich NATO žiadalo celé desaťročie. K debate sa pridal aj bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý tlačil na európskych spojencov, aby smerovali k výdavkom na obranu až okolo 5 percent HDP, teda na úroveň, ktorú si dnes plánuje Poľsko.
Pred voľbami v Spojených štátoch aj v európskych parlamentoch sa vojenské rozpočty menia na jednu z hlavných tém. Vlády doma vysvetľujú, prečo presúvajú miliardy eur z oblastí, ako sú zdravotníctvo, školstvo a sociálne programy, práve na nákup techniky a munície. Súčasne čelia kritike z Moskvy, ktorá tieto rozhodnutia prezentuje ako dôkaz, že Európa sa vnútorne pripravuje na veľký konflikt s Ruskom, a nie iba na obranu Ukrajiny.
Krajiny NATO naopak tvrdia, že ich kroky sú defenzívne. Argumentujú, že bez vyšších investícií by nemali kapacitu chrániť svoje územie ani dlhodobo podporovať Kyjev. Poukazujú aj na to, že verejnosť po roku 2022 vníma hrozbu vojny inak, než keď išlo o akademickú debatu, pričom prieskumy v niektorých štátoch ukazujú, že až 90 percent občanov považuje ruskú politiku za riziko pre európsku bezpečnosť.
Otázka pre ďalšiu dekádu
Ak sa súčasné trendy nezmenia, môže Európa o pár rokov vyzerať inak než pred ruským útokom na Ukrajinu, s oveľa silnejšími armádami, ale aj s výrazným tlakom na verejné financie. Rozhodujúce bude, či sa podarí obnoviť aspoň minimálnu dôveru v bezpečnostnú architektúru, alebo či sa kontinent definitívne posunie k logike permanentného zbrojenia.
Otvorenou otázkou zostáva, ako dlho budú európski voliči ochotní akceptovať presun obrovských súm do obrany, ak sa priame ohrozenie ich krajín nezmaterializuje. Politici, ktorí dnes hovoria o nevyhnutnosti pripraviť sa na najhoršie, môžu o niekoľko rokov čeliť požiadavke, aby vysvetlili, kde sú hranice medzi rozumnou bezpečnostnou rezervou a zbrojením, ktoré začína žiť vlastným životom.
