Rušňovodič, ktorý si počas dlhej služby siahne po mobile alebo zaspí na sedadle, má mať čoraz menej priestoru na chybu. Minister dopravy Jozef Ráž avizuje, že kabíny vlakov sa zmenia na prísnejšie strážený priestor, kde bude každý pohyb i prestávka formálne zaznamenaná. Tvrdí, že bez techniky sa rastúcemu tlaku na bezpečnosť železníc už nedá čeliť.
Najviditeľnejšou zmenou majú byť kamery, ktoré už nebudú sledovať iba koľaje pred vlakom. Nové zariadenia budú nasmerované priamo na riadiaci pult a na miesto rušňovodiča, pričom majú odhaliť nepozornosť, hranie sa s telefónom aj iné rizikové správanie. Ráž zdôrazňuje, že pri rušňovodičoch dnes neexistuje systematická policajná kontrola, preto podľa neho musí túto úlohu prevziať technika, ktorá vie zaznamenať dianie bez prestávky.
Karta ako železničný tachograf
Spolu s kamerami má prísť aj elektronická karta rušňovodiča, ktorú ministerstvo prezentuje ako železničnú obdobu inteligentného tachografu v kamiónoch. Štát od jej zavedenia očakáva presnú evidenciu začiatkov a koncov služieb, prestávok a celkového času stráveného v kabíne u rôznych dopravcov. Cieľom je, aby ten istý človek neodjazdil po sebe dve náročné zmeny u rôznych firiem, čo dnes podľa odborníkov nie je výnimočné a môže viesť k chybám z vyčerpania.
Rezort dopravy od novej karty sľubuje, že prinesie väčšiu právnu istotu aj samotným rušňovodičom. Ak budú mať dáta o presne dodržaných odpočinkoch, môžu sa pri vyšetrovaní nehôd opierať o objektívne záznamy a nie iba o spomienky. Odborárske združenia však súčasne upozorňujú, že prísnejší režim môže časť rušňovodičov vnímať ako nedôveru zo strany štátu a dopravcov, preto bude dôležité, ako sa nastavia pravidlá prístupu k údajom a ich archivácie.
ETCS mení úlohu rušňovodiča
Popri dohľade v kabíne sa pripravuje omnoho hlbšia technologická zmena, európsky vlakový kontrolný systém ETCS. Ide o digitálny dohliadač, ktorý automaticky pribrzdí alebo úplne zastaví vlak, ak rušňovodič nereaguje na signály či povolenú rýchlosť. Európska únia vyžaduje, aby hlavné železničné koridory mali tento systém, inak Slovensko riskuje oslabenie svojej úlohy v medzinárodnej doprave a presmerovanie časti tranzitu na susedné krajiny.
Štát do roku 2030 plánuje vybaviť ETCS zhruba 770 kilometrov hlavných tratí, rozšírené siete chce mať hotové do roku 2040 a úplné pokrytie územia sa má dosiahnuť do roku 2050. V prevádzke je dnes vyše 200 kilometrov, čo znamená, že tempo modernizácie sa musí výrazne zrýchliť. Moderný systém si pritom nevyžaduje len technológiu na koľajniciach, ale aj úpravu vlakových súprav a rozsiahle školenia personálu, čo predstavuje logisticky aj finančne náročnú úlohu.
Kto platí infraštruktúru a vlaky
Minister dopravy upozorňuje, že modernizácia vlakov nepôjde zo štátneho rozpočtu, aby sa neporušili pravidlá o nedovolenej štátnej pomoci dopravcom. Štát do infraštruktúry hľadá financie v pláne obnovy a v európskych fondoch, zatiaľ čo samotné spoločnosti majú zaplatiť úpravy svojich vozidiel. Podľa rezortu už prebieha montáž nového vybavenia do 55 vlakov a v ďalších 34 súpravách je objednaná, celkovo sa má ETCS objaviť na 178 vlakoch.
Vláda má v najbližších týždňoch premeniť súčasné návrhy na konkrétne úlohy, ktoré sa objavia v oficiálnom uznesení. Až vtedy dostanú termíny právnu váhu a dopravcovia sa budú musieť zariadiť podľa jasne stanovených pravidiel. Rezort tvrdí, že chce vytvoriť podobne prehľadný systém kontroly, aký priniesli inteligentné tachografy na cestách, pričom sa má zreteľnejšie určiť, kde končí zodpovednosť štátu a kde sa začína povinnosť dopravcov.
Otvorenou otázkou zostáva, ako rýchlo sa rušňovodiči a technici prispôsobia novému prostrediu, v ktorom majú byť permanentne monitorovaní ľuďmi aj automatmi. Ak sa podarí spojiť tvrdé bezpečnostné pravidlá s férovými pracovnými podmienkami, môžu cestujúci do polovice storočia dostať železnicu, ktorá sa vyrovná technologicky najvyspelejším krajinám Európy.
Ak však modernizácia znova uviazne na byrokracii alebo podfinancovaní, Slovensko riskuje, že sa jeho železnice stanú slepou uličkou európskej siete. Nasledujúce roky ukážu, či dokáže krajina premeniť ambiciózne vízie na bezpečnú, modernú a dôveryhodnú dopravu, v ktorej bude mať rušňovodič silného technologického partnera a nie len prísneho dozorcov.
