Európske automobilky si vydýchli len na polovicu, keď Holandsko vrátilo kontrolu nad výrobcom čipov Nexperia jej čínskemu majiteľovi. Hrozba prudkého zastavenia produkcie áut síce mierne ustúpila, no napätie medzi Európou a Čínou pretrváva a nad slovenským priemyslom stále visí otázka, čo sa stane pri ďalšom zablokovaní dodávok polovodičov.
Holandská vláda pôvodne zasiahla 30. septembra, keď prevzala kontrolu nad Nexperiou. Chcela tak zabrániť scenáru, v ktorom by sa kľúčové európske aktivity presunuli do Číny. Peking odpovedal už o pár dní neskôr a podľa čínskeho ministerstva obchodu Európa oslabila dôveru investorov. Čína 4. októbra zastavila export hotových čipov Nexperie a európske automobilky okamžite pocítili prvé výpadky.
Čipy medzi Hamburgom a Dongguanom
Rozpor nie je jednoduché vyriešiť, keďže výroba čipov je rozdelená medzi viac krajín. Nexperia pripravuje kremíkové doštičky v nemeckom Hamburgu, pričom tieto wafery potom putujú do čínskeho Dongguanu. Tam prebieha balenie, testovanie a odosielanie zákazníkom po celom svete. Ak sa preruší čo i len jeden článok tohto reťazca, výsledkom sú omeškané dodávky áut aj bežnej elektroniky.
Keď Holandsko prevzalo kontrolu nad firmou, európska pobočka Nexperie 26. októbra zastavila posielanie waferov do Číny, pričom sa odvolávala na neuhradené faktúry. Súčasne oznámila, že už nepodlieha európskemu riadeniu, čo ešte viac prehĺbilo chaos. Čínska časť skupiny začala vyprázdňovať zásoby hotových čipov, vďaka čomu majú odberatelia krátkodobú pomoc, no zásoby vystačia len na niekoľko mesiacov.
Nemecké automobilky ako BMW a dodávatelia typu Bosch či Aumovio vývoj sledujú s opatrnou úľavou. VDA, silný nemecký zväz automobilového priemyslu, upozorňuje, že napätie v dodávkach ani zďaleka neskončilo. Volkswagen dokonca musel pripravovať núdzový plán na prerušenie produkcie, pričom narýchlo hľadal iného dodávateľa. Podobným problémom by v prípade eskalácie čelili aj výrobné závody na Slovensku.
Slovensko na tenkom ľade
Ak by sa obchodný spor premenil na úplnú blokádu dodávok, Slovensko by patrilo k najviac zasiahnutým krajinám v Európe. Krajina má extrémne vysoký podiel automobilového priemyslu na HDP a značky ako Volkswagen, Kia a Jaguar Land Rover sú závislé od špecifických polovodičov pre riadiace jednotky, bezpečnostné prvky a modernú palubnú elektroniku.
Pri náhlom výpadku čipov by automobilky museli rýchlo obmedziť alebo priamo zastaviť výrobu, čo by viedlo k núteným prestojom a prepúšťaniu. Riziko by sa netýkalo len montážnych hál, ale aj stovák subdodávateľov, od výrobcov káblových zväzkov až po firmy vyvíjajúce softvér. Pre slovenský pracovný trh by išlo o šok porovnateľný s finančnou krízou z roku 2008, avšak sústredený do jedného kľúčového odvetvia.
Reťazová reakcia by sa veľmi rýchlo preniesla aj do domácností. Polovodiče podobného typu sa používajú v práčkach, chladničkách, sieťových zariadeniach a priemyselných strojoch. Obchody by mohli čeliť nedostatku tovarov a dodacie lehoty na nové autá či spotrebiče by sa predĺžili na mesiace, v extrémnom prípade aj na roky. Zvyšujúci sa tlak na skladové zásoby by vytlačil ceny nahor a bežní ľudia by za elektroniku platili podstatne viac.
Technologická studená vojna
Ak by sa napätie medzi Európou a Čínou dlhodobo neupokojilo, Európa by musela veľmi rýchlo a draho prebudovať svoje dodávateľské reťazce. Štáty by urýchlene podporovali nové fabríky na čipy v Únii a v partnerských krajinách, čo by si vyžiadalo miliardové investície. Tie by potom chýbali pri modernizácii infraštruktúry a pri iných veľkých projektoch financovaných z eurofondov.
Celý spor okolo Nexperie je pritom len jedným z príznakov hlbšej technologickej rivality, ktorá sa podobá studenej vojne. Malé, exportne zamerané ekonomiky ako Slovensko sú v tejto hre zvlášť zraniteľné, keďže nemajú silu určovať pravidlá. Otázkou je, či Európa dokáže dostatočne rýchlo znížiť svoju závislosť od čínskych čipov skôr, ako príde ďalší vážny politický otras.
