Rok po atentáte na premiéra Roberta Fica sa diskusia o zodpovednosti za nenávistné prejavy na internete mení na konkrétne kroky. Ministerstvo vnútra už niekoľko týždňov v tichosti rokuje s odborníkmi a prevádzkovateľmi platforiem o zákone, ktorý má určiť, kde sa končí sloboda slova a kde sa začína podnecovanie k násiliu.
Rezort pod vedením Matúša Šutaja Eštoka sa rozhodol, že príprava legislatívy nebude prebiehať len v úradníckych kanceláriách. Ministerstvo najprv zvolalo sériu stretnutí so zástupcami médií, organizácií venujúcich sa právam človeka a právnikmi z praxe. Na týchto rokovaniach predstavilo konkrétne zámery, ktoré majú sprísniť pravidlá pre šírenie nenávisti v online prostredí, pričom účastníci teraz posudzujú, čo je ešte zlučiteľné s ústavou a čo už nie.
Čo sa má zmeniť na internete
Podľa hovorcu ministerstva sa aktuálne vedie druhé kolo dialógu. Zúčastnené strany dostali návrhy legislatívnych úprav a pripravujú pripomienky, ktoré majú určiť, aké paragrafy budú politicky aj odborne priechodné. Až po tejto fáze má štát presne pomenovať, aké povinnosti budú mať sociálne siete, prevádzkovatelia diskusií a samotní používatelia, pričom rezort tvrdí, že normu zverejní až v okamihu, keď bude mať základnú zhodu.
Jedným z kľúčových motívov je predstava, že internet nemôže zostať miestom, kde neplatia žiadne pravidlá. Minister Šutaj Eštok opakovane uviedol, že verejná debata sa výrazne presunula na sociálne siete a do komentárov, a preto štát podľa neho musí zabezpečiť minimálnu mieru ochrany tých, ktorí sa stávajú terčom výhražných či ponižujúcich príspevkov. Tvrdí, že pripravovaná legislatíva má chrániť bežných ľudí aj verejné osobnosti, nielen politikov.
Atentát ako impulz a argument
Impulzom pre intenzívnejší postup boli udalosti z mája minulého roka, keď strelec vážne zranil predsedu vlády. Rezort vnútra vtedy upozornil na radikalizáciu časti spoločnosti a na to, ako rýchlo sa cez internet šíria výzvy k nenávisti či oslavné komentáre k násiliu. Minister tvrdí, že štát po atentáte nesmie zostať len pri symbolických gestách, ale musí upraviť pravidlá pre digitálny priestor, aby podobné výroky nezostávali bez reakcie.
Opozícia a niektoré mimovládne organizácie však upozorňujú, že hranica medzi zákrokom proti nenávisti a zásahom do slobody prejavu je veľmi tenká. Poukazujú na to, že Slovensko už dnes pozná trestné činy extrémizmu a podnecovania k nenávisti a pýtajú sa, či štát radšej nemá investovať viac do vyšetrovania existujúcich prípadov. Ministerstvo reaguje, že cieľom nie je umlčanie kritikov, ale rýchlejší zásah pri hrozbách a cielenom štvaní proti jednotlivým osobám či menšinám.
Nový zákon má podľa doterajších vyjadrení priniesť jasnejšie procesy. Rezort naznačuje, že štát po prijatí úprav zavedie presnejšie pravidlá pre nahlasovanie nebezpečných príspevkov, zároveň chce definovať, v akom čase a akým spôsobom musia platformy reagovať. Otvorenou otázkou zostáva, či budú za porušenie pravidiel hroziť aj finančné sankcie a aká vysoká bude ich horná hranica, o čom sa stále rokuje.
Otázniky nad budúcimi pravidlami
Slovensko sa tak pridáva k viacerým európskym krajinám, ktoré sa snažia zosúladiť svoje zákony s novými normami Európskej únie pre digitálne služby. Kým niektoré štáty stavia na prísnych sankciách, iné kladú dôraz na samoreguláciu platforiem. Slovenský model je ešte otvorený, pričom rozhodnutie, aký prístup zvolí, môže ovplyvniť podobu online debaty na celé nasledujúce roky.
Nie je zatiaľ jasné, či pripravovaná legislatíva prinesie skôr upokojenie diskusií, alebo nový spor o hranice slobody prejavu. Budúce mesiace ukážu, či sa ministerstvu vnútra podarí nájsť rovnováhu medzi ochranou pred nenávisťou a zachovaním kritickej, aj keď ostrej verejnej debaty. Odpoveď na túto otázku bude dôležitá pre všetkých, ktorí trávia čas v online priestore a nechcú prísť o možnosť otvorene hovoriť o politike a spoločenských témach.
