Moderné technológie sa do života mladých ľudí dostali potichu, no dnes už v ňom vládnu s absolútnou samozrejmosťou. Najnovší prieskum Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave v rámci projektu ENRICH ukazuje, že umelá inteligencia sa stala každodenným nástrojom vysokoškolákov. Nie okrajovým experimentom. Bežnou výbavou. A to mení viac, než si chceme priznať.
Výskumný tím pod vedením profesora Bećirovića zistil, že používanie nejakej formy AI priznáva až 97 percent študentov. Číslo, ktoré nepôsobí šokujúco, skôr neodvratne. Mladí ľudia sú totiž prirodzene „skorí osvojitelia“ a ak sa objaví nástroj, ktorý sľubuje rýchle odpovede, siahnú po ňom bez dlhého váhania.
Keď technológia preberá myslenie
Samotná existencia umelej inteligencie však problémom nie je. Problémom je spôsob, akým sa používa. Väčšina študentov v nej nehľadá partnera na uvažovanie, ale skratku. Hotové odpovede bez námahy. Bez zápasu. Dáta pritom ukazujú jasnú súvislosť: pasívne preberanie riešení znižuje kognitívnu angažovanosť. Trpí kreativita, kritické myslenie aj chuť investovať úsilie do štúdia. Jednoducho, mozog si zvyká oddychovať.
Prodekanka Kristína Baculáková pred týmto prístupom otvorene varuje. Neriadené zapájanie AI podľa nej narúša samotný vzdelávací proces. Študenti, ktorí nástroju nerozumejú a používajú ho len mechanicky, sa postupne izolujú od kolektívu a strácajú motiváciu aktívne sa zapájať do diskusií. Výsledok? Ticho v triede. A prázdno v hlave.
ChatGPT všade, učitelia v tieni
V reálnom technologickom mixe kraľuje jeden nástroj. ChatGPT. Výlučne naň sa spolieha takmer 43 percent študentov, zvyšok ho kombinuje s aplikáciami ako Gemini alebo Grammarly. Lenže kým študentská adopcia je blesková, školstvo nestíha. Umelú inteligenciu využíva pri tvorbe obsahu menej než 40 percent pedagógov a na personalizáciu výučby dokonca len 5 percent.
Vzniká tým digitálna priepasť medzi lavicami a katedrou. Študenti experimentujú, často chaoticky. Učitelia váhajú. Chýba jednotný metodický rámec aj jasná štátna stratégia. Diskusia o AI v školstve sa na Slovensku vedie skôr náhodne než systematicky.
Zákazy nefungujú, pochopenie áno
Prieskum však ponúka aj triezve riešenie. Existuje jasná priama úmera medzi technologickou gramotnosťou a kvalitou používania AI. Študenti, ktorí chápu fungovanie algoritmov, poznajú etické riziká a potrebu overovania dát, pracujú s týmito nástrojmi aktívnejšie a zmysluplnejšie. Filip Tichý zo spoločnosti Grant Thornton hovorí otvorene o potrebe fundamentálnej transformácie vzdelávania.
Cieľom už nemá byť memorovanie faktov, ktoré zvládne stroj rýchlejšie, ale rozvoj syntézy, dizajnového myslenia a schopnosti riešiť komplexné problémy. Paradoxne, AI tu môže pomôcť návratu k antickému ideálu školy, ku „scholē“, teda priestoru pre premýšľanie a diskusiu, nie pre mechanické bifľovanie.
Rodičia ako prvý filter
Do hry však vstupujú aj rodičia. Prvá línia obrany pred kognitívnym úpadkom detí sa často odohráva doma, v obývačke alebo pri kuchynskom stole. Pokusy o úplné zákazy sú v digitálnej dobe vopred prehraté. Oveľa dôležitejšie je dieťaťu vysvetliť rozdiel medzi pomocou a náhradou vlastného myslenia.
Princíp „intelektuálnej námahy“ funguje ako posilňovňa. Ak za vás dvíha činky robot, svaly nerastú. Ak za žiaka píše ChatGPT, mozog stagnuje. Rodičia by mali vytvoriť prostredie, kde je priznanie použitia AI bezpečné a kde je jasné, že generovanie nápadov či kontrola gramatiky je v poriadku, no kopírovanie textu bez zdroja je podvod. Pretože vzdelávanie nie je o výslednom papieri, ale o procese, ktorý k nemu vedie.
