Európa dnes kráča po teréne, ktorý by ešte v roku 2021 vyzeral ako politická fantázia. Vtedajšie národné stratégie opatrne narábali so slovami modernizácia a inovácie, lenže realita sa zlomila. Ruská vojna proti Ukrajine rozmetala predstavu o tom, aké tempo majú mať konflikty a koľko munície vlastne stačí. V Bruseli aj v hlavných mestách členských štátov sa dnes hovorí otvorene o najväčšej expanzii obranného priemyslu za celé generácie.
Granáty ako lakmusový papierik
Najjasnejšie to vidno na delostreleckej munícii. Kapacity, ktoré roky bez problémov pokrývali mierový režim, zrazu nestačia ani na základné dopĺňanie skladov. Spotreba na fronte rastie rýchlejšie, než si plánovači dokázali predstaviť. Eurokomisár pre obranný priemysel Andrius Kubilius pritom priznáva, že čísla, ktoré dnes vidí, by ešte pred pár rokmi vyzerali ako sci-fi graf v poradnej prezentácii.
Z výroby približne tristo tisíc granátov ročne sa Európa dostala na trajektóriu, ktorá má do konca tohto roka útočiť na hranicu 2 miliónov kusov. Skok bez precedensu. A nielen v obrane.
ASAP mení pravidlá hry
Za týmto tempom nestojí improvizácia. Podhubím sa stal celoeurópsky plán ASAP, ktorý má jediný cieľ: dlhodobú samostatnosť. Peniaze smerovali do nových výrobných liniek, automatizácie aj do náboru tisícov pracovníkov. Granty z Bruselu výrobcom zrazili riziko a skrátili čas rozhodovania. Investície sa tak prestali odkladať a začali sa diať.
Politici to dnes pomenúvajú priamo. Obranný priemysel už nie je len biznis. Je to nástroj strategickej bezpečnosti. Skrátka nutnosť.
Spoločné objednávky namiesto chaosu
Na stole je aj balík hromadných objednávok v hodnote okolo 1,5 miliardy eur. Myšlienka je pragmatická. Namiesto paralelných národných kontraktov má vzniknúť spoločný nákupný mechanizmus, ktorý armádam zaručí plynulé dopĺňanie zásob a výrobcom stabilitu aj po prípadnom útlme bojov.
Podobný model funguje pri veľkých leteckých projektoch. Lenže teraz ho Únia skúša presadiť vo svete munície, kde doteraz vládla fragmentácia a krátkozraké plánovanie.
Munícia nestačí
Delostrelectvo je len prvý test. V zákulisí už bežia debaty o zrýchlení výroby rakiet, systémov protivzdušnej obrany, ťažkých zbraní aj bezpilotných lietadiel. Ide o technológie, ktoré sú čoraz dôležitejšie nielen na fronte, ale aj v členských štátoch pripravujúcich sa na širšie bezpečnostné hrozby.
Kým granáty miznú denne po tisícoch, rakety a drony si pýtajú dlhší vývoj, špecializované komponenty a výrazne vyššie investície. To je už iná liga.
Limity rastu a tvrdé rozhodnutia
Analytici však kročia opatrnejšie. Ak sa konflikt na východe Európy natiahne, dopyt môže prerásť aj novovybudované kapacity. V takom scenári sa stále hlasnejšie spomínajú dodávky z partnerských krajín mimo Európskej únie.
Tým sa otvára citlivá dilema medzi okamžitou vojenskou potrebou a ochranou domáceho priemyslu. Rozhodnutia, ktoré padnú v nasledujúcich dvoch rokoch, totiž neurčia len objemy výroby. Určia, či Európa zostane klientom, alebo sa konečne správa ako hráč.




