Európske dátové centrá v štyroch mestách, ktoré dlhodobo tvorili chrbticu kontinentálnej digitálnej infraštruktúry, narážajú na kapacitné stropy. Obsadenosť v amsterdamských zariadeniach zostáva kriticky nízka, Paríž vykázal expanziu kapacity o 3,4 GW, no kolokačné priestory sú obsadené len na 3,4 percenta, uvádza TechRadar s odvolaním sa na správu analytickej spoločnosti Knight Frank.
Štyri mestá, Frankfurt, Londýn, Amsterdam a Paríž, tvorili pod skratkou FLAP desaťročia ústredné uzly európskej dátovej infraštruktúry. Amsterdam je na tom najhoršie. Dôsledky moratória z roku 2019 a prísnych regulácií spôsobili, že má najmenej nových projektov spomedzi všetkých európskych hubov. Kapacita nestačí, priestor na rozšírenie chýba.
Dopyt rastie, priestor nie
Umelá inteligencia situáciu zásadne mení. Na rozdiel od bežných výpočtových úloh si vyžaduje dlhotrvajúci a stabilný odber elektriny bez krátkodobých výkyvov, a práve to sa v preťažených metropolitných centrách zabezpečuje čoraz ťažšie. Podľa analýzy Goldman Sachs môže dopyt dátových centier zvýšiť spotrebu elektriny v Európe o zhruba 30 percent, pričom odhadovaný nárast do roku 2030 predstavuje 135 až 225 terawatthodín ročne.
McKinsey odhaduje, že európsky dopyt po kapacite dátových centier porastie z dnešných 10 gigawattov na asi 35 gigawattov do konca desaťročia. Investície do samotnej infraštruktúry, bez zohľadnenia výroby elektriny, by pritom mali dosiahnuť 250 až 300 miliárd dolárov. Dátové centrá už dnes zodpovedajú zhruba štyrom percentám celkovej spotreby elektriny v EÚ. Tento rok by táto hodnota mohla stúpnuť na 150 terawatthodín.
Helsinki pred Osloem a Štokholmom
Záujem sa presúva do takzvaných tier two lokalít, teda regiónov mimo najvyťaženejších metropolitných centier, kde je dostatok priestoru, energie aj regulačnej predvídateľnosti. Portál Techerati.com s odvolaním sa na správu European Data Centre Association uvádza, že rast výrazne napreduje v južnej, strednej a východnej Európe. Za perspektívne trhy sa považuje Miláno, Madrid, Brusel a severské hlavné mestá.
Helsinki dosiahli do konca roka 2024 celkovú energetickú kapacitu 594 megawattov a predbehli Oslo aj Štokholm, potvrdzuje Cushman and Wakefield. Sekundárne trhy vrátane severských regiónov by mali v najbližších rokoch rásť až dvojnásobným tempom v porovnaní s jadrovými hubmi. Práve tieto lokality majú viac priestoru na výstavbu transformátorov a modernizáciu prenosovej sústavy, čo sa pri stabilnom odbere AI záťaží stáva rovnako dôležitým parametrom ako blízkosť optických káblov alebo podnikových klientov.
Optika bez monopolu
Dlhodobo platilo, že dátové centrá sa musia budovať tam, kde sú položené hlavné optické káble. Európska sieť optických vlákien a podmorských káblov sa za posledné roky výrazne rozrástla a pokrýva široké spektrum regiónov s priamym napojením na globálne dátové trasy. Konektivita sa tak mení z hlavného obmedzujúceho faktora na súčasť širšieho systému. Latenciu dnes dokážu splniť aj lokality vzdialené od tradičných hubov, a to pre väčšinu podnikových záťaží.
Christina Mertens z VIRTUS Data Centres hovorí o zásadnej zmene v plánovaní infraštruktúry: tá musí byť navrhovaná na dekády, nie len na roky. Tier two lokality umožňujú projektovať elektrické, chladiace aj sieťové systémy ako celok od samého začiatku, čo pri dodatočných úpravách preťažených metropolitných centier nie je možné.
Koncentrácia ako riziko
Za presun záujmu nestojí len preťaženosť. TechRadar píše o štrukturálnej zmene v myslení celého európskeho odvetvia: pokiaľ väčšina digitálnej infraštruktúry leží v niekoľkých mestách, akýkoľvek lokálny výpadok môže mať vážne dopady na celý kontinent. Rozloženie kapacít do tier two lokalít tak nie je len reakciou na nedostatok priestoru v FLAP mestách, ale aktívnym hodnotením toho, kde a ako možno infraštruktúru spoľahlivo prevádzkovať počas nasledujúcich desaťročí.
Amsterdam, kde moratórium z roku 2019 stále brzdí nové projekty, zostáva výstražným príkladom toho, čo sa stane, keď regulácia a kapacitné limity zablokujú expanziu súčasne, práve v čase, keď dopyt poháňaný AI rastie najrýchlejšie.
