Prepustiť zamestnanca len preto, že jeho prácu prevzala umelá inteligencia, je v Číne nezákonné. Odvolací medzistupňový ľudový súd v Hangzhou to potvrdil 28. apríla rozsudkom v prípade vedúceho oddelenia kontroly kvality, ktorého firma vyhodila po zavedení veľkých jazykových modelov, informuje Caixin Global., informoval server TECHBYTE.sk.
Muž s priezviskom Čou nastúpil do softvérovej spoločnosti v Hangzhou v novembri 2022 s mesačným platom 25 000 jüanov, čo je asi 3 122 eur. Keď firma v polovici roka 2024 spustila experimenty s AI a pokúsila sa ho preradiť na nižšiu pozíciu so 40-percentným znížením platu, odmietol. Firma ho prepustila s odôvodnením znižovania nákladov cez nasadenie umelej inteligencie. Súd uznal aj nárok Čoua na vyššie odškodné, než pôvodne ponúkala firma.
Čouova obrana
Čou podal sťažnosť na pracovnoprávny arbitrážny orgán, ktorý jeho prepustenie označil za nezákonné. Firma sa odvolala, no prehrala aj na súde prvého stupňa vo štvrte Juhang. Hangzhou medzistupňový ľudový súd rozsudok potvrdil a prípad zverejnil ako modelový príklad ochrany práv pracovníkov v súvislosti s automatizáciou. Termín zverejnenia nebol náhodný: súd prípad publikoval krátko pred Medzinárodným dňom práce 1. mája, čo je podľa Caixin Global bežná prax čínskeho súdnictva pri vysielaní signálov pre odvetvie aj verejnosť.
Súd sa zaoberal otázkou, či nasadenie AI predstavuje závažnú zmenu objektívnych okolností v zmysle čínskeho Zákona o pracovných zmluvách. Pekinské usmernenia takúto zákonnú zmenu definujú ako nekontrolovateľnú a nepredvídateľnú udalosť, napríklad prírodnú katastrofu alebo ozbrojenú vojnu. Zavedenie AI je dobrovoľné a plánované obchodné rozhodnutie. Firma sa ním podľa súdu pokúsila preniesť náklady technologickej transformácie na zamestnanca.
Prípad Liu
Čouov prípad nie je ojedinelý. V decembri minulého roku pekinský pracovnoprávny orgán vydal podobné rozhodnutie v prospech pracovníka s priezviskom Liu, ktorého práca v zbere mapových údajov bola plne automatizovaná. Portál AiCerts podotýka, že séria týchto rozhodnutí naznačuje koordinovaný postup čínskych justičných orgánov, nie izolované prípady.
Právnik Wang Xuyang z provincie Zhejiang pre agentúru Xinhua skonštatoval, že zavedenie umelej inteligencie firmám nedáva právo ukončiť pracovné zmluvy ako úsporné opatrenie. Firmy musia so zamestnancami aktívne rokovať, ponúknuť rekvalifikáciu alebo primerané preradenie. Súd v Čouovom prípade navyše spresnil, že pozícia s výrazným znížením platu sama osebe za primerané preradenie nestačí.
Náklady automatizácie
Pre technologické firmy pôsobiace v Číne to zvyšuje náklady na automatizáciu: musia rátať s rekvalifikačnými programami, náhradnými pozíciami alebo vyšším odškodným. Čína pritom vyrába značnú časť globálnej spotrebnej elektroniky, od smartfónov po zariadenia pre inteligentnú domácnosť, a jej AI odvetvie dosiahlo v roku 2025 obrat viac než 1,2 bilióna jüanov pri viac ako 6 200 aktívnych firmách. Náklady spojené s implementáciou AI v tamojších závodoch sa môžu prejaviť v cenách produktov pre spotrebiteľov po celom svete.
Európska únia riešila reguláciu AI najmä z pohľadu ochrany základných práv a transparentnosti. Spojené štáty zatiaľ nemajú federálnu legislatívu špecificky zameranú na automatizáciu a pracovnoprávnu ochranu. Čína zvolila inú cestu: nechala súdy interpretovať existujúci zákon o pracovných zmluvách tak, aby ochrana pracovníkov dopadala priamo na oblasť automatizácie. Právni experti citovaní portálom AiCerts upozorňujú, že firmy by mali prejsť od stratégie nasadiť AI a prepustiť k stratégii nasadiť AI a transformovať.
Čou prešiel arbitrážou, súdom prvého stupňa aj odvolacím konaním. Všetky tri inštancie rozhodli rovnako.
