Európska komisia predstavila balík technologickej suverenity, ktorý má znížiť závislosť európskych firiem, úradov aj kritickej infraštruktúry od amerických a čínskych technologických gigantov. Plán sa opiera o niekoľko pilierov: čipy, cloudové služby, umelú inteligenciu, dátové centrá aj open source softvér.
Ambícia je konkrétna. EÚ chce v najbližších piatich až siedmich rokoch minimálne strojnásobiť kapacitu dátových centier, uvádza portál TechByte.sk s odvolaním sa na TechRadar. Bez toho nedokáže Európa konkurovať Spojeným štátom ani Číne, kde majú veľkí technologickí hráči výrazne silnejšiu infraštruktúru, kapitál aj domáci trh.
Chips Act 2.0
Prvým pilierom je Chips Act 2.0, ktorý nadväzuje na pôvodný európsky zákon o čipoch. Cieľom je posilniť výrobu, vývoj aj dodávateľské reťazce v polovodičovom priemysle. Bez stabilného prístupu k čipom nemôže Európa budovať vlastnú AI infraštruktúru, priemyselnú automatizáciu ani moderné dátové centrá, uvádza server TechByte.sk.
Druhým prvkom je Cloud and AI Development Act. Ten sa zameriava na cloudové služby a infraštruktúru pre umelú inteligenciu, pričom Komisia chce urýchliť výstavbu dátových centier, zjednodušiť povoľovanie projektov a zlepšiť prístup k energii, pôde, vode aj financovaniu. Oba piliere sú prepojené: bez čipov nie sú dátové centrá, bez dátových centier nie je AI.
Kto firmu vlastní
Najďalej ide balík v otázke cloudovej suverenity. Komisia navrhuje jednotný európsky rámec, ktorý by hodnotil, do akej miery má cloudový alebo AI poskytovateľ skutočne európsku kontrolu nad dátami, infraštruktúrou a softvérovým reťazcom. Pri najcitlivejších službách by nestačilo, že sú dáta fyzicky uložené v európskom dátovom centre.
Dôležité by bolo aj to, kto firmu vlastní, kto ju riadi, akým právam podlieha a či môže do jej systémov zasiahnuť štát mimo EÚ. Tento bod priamo mieri na americké firmy ako Microsoft, Amazon či Google, ktoré majú obrovský náskok a fungujúcu infraštruktúru využívanú tisíckami európskych firiem. Prechod na domáce alternatívy preto nebude rýchly ani lacný.
Open source vo verejnej správe
Balík obsahuje aj stratégiu pre open source. Brusel chce podporiť európske otvorené alternatívy k proprietárnym riešeniam, najmä vo verejnej správe a v kritických oblastiach. Open source tu nie je len lacnejšia náhrada softvéru, ale nástroj na zníženie závislosti od uzavretých riešení zahraničných dodávateľov. Tá závislosť pritom nie je len obchodná: ide o infraštruktúru, ktorá nepodlieha európskej kontrole.
EÚ si tento problém začína oveľa otvorenejšie priznávať. Európske firmy, úrady aj kritická infraštruktúra sa vo veľkej miere spoliehajú na technológie, ktoré nevznikajú v Európe. Chips Act 2.0 aj Cloud and AI Development Act sú odpoveďou na rovnaký problém: Európa je zatiaľ predovšetkým zákazníkom, nie výrobcom kľúčových technológií.
Celý plán však automaticky neznamená technologické osamostatnenie. Americké firmy majú služby, ktoré európske podniky používajú roky, a nahradiť ich bude trvať dlhšie, než naznačuje politická rétorika okolo balíka.
