Francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz sa dohodli na zrušení projektu Future Combat Air System (FCAS), oznámili krátko po skončení samitu EÚ a západného Balkánu v Čiernej Hore. Francúzsko chcelo zvýšiť svoj finančný podiel a získať väčšiu kontrolu nad rozhodovaním, Nemecko a Španielsko to odmietli.
Projekt existoval takmer desať rokov. Merkelová a Macron ho spustili v roku 2017 s vyhlásením, že pôjde o najmodernejšie bojové lietadlo všetkých čias, schopné zateniť akúkoľvek konkurenciu. Skončil spormi medzi Airbusom a Dassaultom o to, kto bude viesť kľúčové technologické celky a kto získa prístup k duševnému vlastníctvu, píše portál Techbyte.sk s odvolaním sa na Správy STVR, napísal server TECHBYTE.sk.
Airbus proti Dassaultu
Merz a Macron sa podľa zákulisných informácií niekoľko mesiacov snažili udržať program pri živote. Nepodarilo sa. Airbus zastupoval v konzorciu záujmy Nemecka a Španielska, Dassault Aviation záujmy Francúzska. Tieto dve strany nedokázali nájsť spoločnú reč v otázkach rozdelenia práce ani vedenia jednotlivých technologických celkov. Rivalita sa ukázala ako neprekonateľná.
Zlom nastal, keď Francúzsko navrhlo zvýšenie vlastného finančného podielu, čím si zrejme chcelo zabezpečiť dominantné postavenie v celom projekte. Pôvodný plán pritom počítal s rovnakou finančnou účasťou všetkých zúčastnených strán, čo malo zaručiť aj spravodlivé rozdelenie priemyselného know-how. Nemecko a Španielsko s francúzskym návrhom striktne nesúhlasili, a práve táto nezhoda narušila dôveru medzi partnermi nezvratne.
Napätie bolo citeľné aj v oficiálnych vyjadreniach. Nemecký minister obrany Boris Pistorius na otázku, či je FCAS mŕtvy, odpovedal začiatkom tohto roka opatrne: „Ako sa hovorí, tí, ktorých už vyhlásili za mŕtvych, často žijú najdlhšie. Či to platí aj v tomto prípade, sa určite ukáže v najbližších dňoch. Rozhodnutie je teraz na predsedoch vlád.“ Predsedovia vlád rozhodli.
Bojový cloud prežil
Stíhačka nevznikne. Investície do výskumu však podľa Techbyte.sk úplne nevyšli nazmar. Technologické platformy a podporné systémy navrhnuté tak, aby fungovali nezávisle od samotného lietadla, sa zachovávajú. Ide predovšetkým o takzvaný bojový cloud, vysoko zabezpečenú a šifrovanú sieť určenú na koordináciu medzi pilotovanými a bezpilotnými strojmi priamo na bojisku.
Tieto systémy si ponechávajú pôvodný názov Future Combat Air System a sú pripravené na integráciu do iných obranných projektov. Európske armády teda namiesto novej stíhačky dostanú kybernetické a sieťové technológie použiteľné pri modernizácii existujúcich vojenských platforiem. Či a kedy k takejto integrácii dôjde, zatiaľ žiadna zo zúčastnených krajín neupresňuje.
Program, ktorý vznikol ako symbol európskej technologickej jednoty a nezávislosti, teda pochoval presne ten mechanizmus, ktorý mal byť jeho silou: spoločné financovanie a spoločné rozhodovanie troch štátov a dvoch priemyselných rivalov.
