Ani jeden z vysokoškolských študentov v triede učiteľa Tylera Jagta nedokázal prečítať 20-stranový odborný článok celý, informuje server Futurism. Jagt sám rovnaký rozsah zvládal bez problémov počas vlastného štúdia pred desiatimi rokmi.
Čitateľské skóre stredoškolákov v USA kleslo na najnižšiu úroveň od roku 1992, odkedy sa merania vôbec vykonávajú. Takmer tretina stredoškolákov dosahuje výsledky pod základnou úrovňou čítania, čo podľa Jagta znamená neschopnosť vyvodiť všeobecné závery ani z textu, ktorý dané koncepty priamo a výslovne uvádza. Rovnako znepokojivé čísla prináša správa Annie E. Casey Foundation: 70 percent štvrtákov nedosahuje požadovanú úroveň čitateľskej gramotnosti.
Jagt, učiteľ literatúry a tvorivého písania na vysokej škole, tieto dáta čerpá z výsledkov National Assessment of Educational Progress. Akademická obec podľa neho na prepad nereaguje systémovými reformami, ale improvizáciou. On sám musel pôvodné 20-stranové texty rozdeliť na dve časti a priamo na tabuli modelovať, ako sledovať argumentačnú líniu autora. Vysokoškolská pôda sa tak využíva na výučbu zručností, ktoré by mali študenti ovládať už zo základnej školy.
83 percent bez citátu
Neurologický výskum MIT priniesol konkrétne číslo: 83 percent študentov, ktorí písali esej pomocou ChatGPT, nedokázalo po dokončení práce odcitovať ani jednu vetu z vlastného textu. Mozgová aktivita v oblastiach zodpovedných za kreativitu bola u týchto študentov výrazne nižšia než u tých, ktorí používali Google alebo si informácie nedohľadávali vôbec. Výskumníci z MIT zistili aj niečo závažnejšie: mozgová aktivita sa nevrátila do normálnych hodnôt ani vtedy, keď boli títo študenti neskôr požiadaní, aby ďalší text napísali úplne sami.
Väčšina relevantných výskumov pritom spája používanie AI s oslabením kritického myslenia a stratou pamäte. Jedna z mála štúdií, ktorá tvrdila opak a pripisovala ChatGPT preukázateľné zlepšenie študijných výsledkov, bola stiahnutá pre chyby.
Smartfón na stole stačí
Jagt upozorňuje aj na štúdiu z roku 2017, ktorá preukázala, že prítomnosť smartfónu v tesnej blízkosti človeka znižuje jeho kognitívnu kapacitu. Platí to aj vtedy, keď je telefón otočený obrazovkou nadol alebo vypnutý. Neurónové dráhy podporujúce dlhodobú pozornosť sa budujú len aktívnym používaním. Prestanú ich zaťažovať, začnú upadať.
Situáciu pritom neuľahčujú ani samotné univerzity. Mnohé uzatvárajú partnerstvá s technologickými firmami a poskytujú študentom oficiálny prístup k AI modelom priamo v triedach. Jagt to opisuje ako urýchlenie adopcie systémov, ktorých vplyv na kognitívne schopnosti zostáva podľa prevažnej väčšiny výskumov negatívny. Študenti medzitým využívajú AI na sumarizovanie článkov, ktorým sami nerozumejú, aj na generovanie celých esejí.
Štúdium tak vyzerá inak než pred desiatimi rokmi. Študenti sa priznávajú, že text nedokážu dokončiť, pretože v jeho priebehu strácajú niť a zabúdajú, o čom je. Jagt to nepovažuje za osobné zlyhanie jednotlivcov. Podľa neho ide o merateľný generačný prepad, nie o dojmy z učiteľských zborovní.

