Ženy síce odolajú nutkaniu siahnuť po telefóne 2-krát dlhšie v porovnaní s mužmi, no nikto z nás nevydrží dlhšie ako minútu.
Čakáte na svojich priateľov, kolegov alebo v čakárni u lekára? Ako dlho si myslíte, že potrvá, kým vytiahnete svoj telefón – dve či tri minúty? Experimenty, ktoré v spolupráci so spoločnosťou Kaspersky Lab realizovali univerzity Würzburg a Nottingham-Trent, potvrdili, že účastníkom, ktorí zostali sami v čakárni, trvalo v priemere iba 44 sekúnd, než siahli po svojich smartfónoch. Muži nevydržali ani polovicu uvedeného času a počkali v priemere len 21 sekúnd, kým ženy vydržali v priemere až 57 sekúnd.
Po uplynutí desiatich minút účastníkov požiadali, aby sami odhadli, koľko času prešlo, než siahli po svojom telefóne. Väčšina testovaných uviedla údaj v rozmedzí dvoch až troch minút, čo len zvýrazňuje rozpor medzi vnímaným a skutočným správaním.
Jens Binder z Univerzity v Nottinghame komentoval výsledky nasledovne: „Tento experiment naznačuje, že ľudia sú so svojimi zariadeniami prepojení oveľa viac, ako si uvedomujú. Krátenie si času používaním smartfónu sa stalo našou druhou prirodzenosťou. Už nechceme len tak čakať. Vďaka bezprostrednosti informácií a interakcií, ktoré nám inteligentné zariadenia sprostredkúvajú, sú pre nás oveľa viac ako len obyčajnou technologickou vychytávkou. Stávajú sa digitálnymi spoločníkmi, ktorí nás spájajú s vonkajším svetom.“
Dodatočný výskum oboch univerzít naznačuje, že nutkanie kontrolovať naše telefóny môže byť dôsledkom obáv, že niečo zmeškáme (tzv. ukazovateľ FOMO, čiže Fear Of Missing Out), keď nie sme online. V sprievodnom prieskume sa účastníci, ktorí používajú svoje telefóny intenzívnejšie, priznali k vyššej miere strachu ukazovateľa FOMO.
„Čím viac účastníci používali svoje telefóny, tým viac sa obávali, že im niečo ujde, keď sa nepripoja. Je ťažké povedať, ktorý atribút podmieňuje ktorý – používajú ľudia svoj telefón viac preto, lebo sa boja, že o niečo prídu, alebo ich desí predstava, že o niečo prichádzajú práve preto, že svoj telefón používajú až príliš často? “ dodáva Astrid Carolusová z Univerzity vo Würzburgu.
Štúdia tiež odhalila, že čím viac telefóny používame, tým sme viac vystavení stresu. Keď však požiadali účastníkov, aby vyjadrili svoj celkový pocit šťastia, prekvapivo nezaznamenali rozdiel medzi ľuďmi, ktorí po svojom mobile siahali menej a tými, ktorý ho používali častejšie. Stres spôsobený používaním smartfónu teda zdá sa nemá významný vplyv na naše šťastie.
Počas 10-minútového čakania účastníci testu používali svoj smartfón v priemere po dobu takmer päť minút. Predchádzajúci výskum spoločnosti Kaspersky Lab preukázal, že v súčasnosti sa na mobilné zariadenia spoliehame vo výraznej miere – sú akousi predĺženou rukou našej mysle a využívame ich na to, aby nás odbremenili od nutnosti pamätať si množstvo faktov. Väčšina respondentov si napríklad nevedela spomenúť na telefónne číslo svojho súčasného partnera, zároveň si ale stále pamätali telefónne číslo pevnej linky z doby, keď mali 10 rokov.
„Smartfóny sú dnes neoddeliteľnou súčasťou našich životov, ale musíme si uvedomiť, že ide o komoditu, ktorú ľudia často berú ako samozrejmosť. Keďže že ich máme neustále pri sebe, mnohokrát zabúdame, akými cennými v skutočnosti sú, kvôli osobným spomienkam a ďalším údajom, ktoré obsahujú,“ dodáva David Emm, hlavný bezpečnostný analytik spoločnosti Kaspersky Lab. „Ich cenu si ale veľmi dobre uvedomujú aj zločinci. Ak sa naše osobné údaje stanú akýmkoľvek spôsobom ohrozené, či už v dôsledku krádeže alebo útoku škodlivého softvéru, riskujeme stratu spojenia s našimi priateľmi ako aj stratu zdrojov informácií.“
Spoločnosť Kaspersky Lab už dva roky skúma sociálne dopady digitalizácie a to, ako sa ľudia kvôli nej stávajú zraniteľnejšími voči kybernetickom útokom v online prostredí. Prehľad výsledkov výskumu je k dispozícii na amnesia.kaspersky.com.
