Najnovšie údaje Eurostatu za druhý polrok 2025 opäť potvrdzujú výrazné rozdiely v odmeňovaní medzi jednotlivými časťami Európy. Kým zamestnanec v Luxembursku má zákonom garantovanú minimálnu mzdu 2 704 eur mesačne, na opačnom konci rebríčka stojí Ukrajina so 164 eurami. Slovensko sa v tomto porovnaní drží skôr v spodnej polovici a od vyspelejších krajín ho delí citeľný odstup.
V celoeurópskom prehľade zostavenom zo štatistík Eurostatu sa Slovensko umiestnilo až na 18. priečke. Medziročný nárast síce prišiel, keď minimálna mzda vzrástla zo 750 eur na 816 eur mesačne, pričom hodinová sadzba dosahuje 4,690 eura, no tempo rastu nestačí na rýchle dobiehanie bohatších ekonomík západu. Rozdiely v nominálnych sumách ostávajú výrazné.
Slovensko v tieni susedov
Pri pohľade na okolité štáty vyznieva slovenská pozícia ešte menej lichotivo. Maďarsko s minimálnou mzdou 727 eur sme síce predbehli, no Česká republika sa už dostala na 841 eur. Ešte výraznejší náskok má Poľsko, kde minimálna mzda dosiahla hranicu 1 100 eur, teda približne o 300 eur viac než na Slovensku. V rámci strednej Európy tak Slovensko stráca kontakt s lídrami regiónu.
Na úplnom vrchole rebríčka stojí tradične Luxembursko so sumou 2 704 eur, nasledované Írskom s 2 282 eurami a Holandskom s 2 246 eurami. Nad hranicou 2-tisíc eur sa pohybujú aj Nemecko a Belgicko. Do porovnania pritom nevstupujú krajiny ako Rakúsko, Dánsko či Taliansko, keďže tam minimálnu mzdu neurčuje jednotný zákon, ale kolektívne vyjednávanie odborov, ktoré v praxi vedie k vyšším príjmom.
Rozdiely v ročných zárobkoch
Ešte ostrejší obraz ponúka porovnanie priemerných ročných miezd. Zatiaľ čo priemer v Európskej únii sa blíži k 40-tisíc eurám, na Slovensku sa ročný príjem zamestnanca pohybuje okolo 20-tisíc eur. V Luxembursku pritom priemerný pracovník zarobí približne 83-tisíc eur ročne. V praxi to znamená, že Slovák potrebuje pracovať štyri roky, aby dosiahol sumu, ktorú Luxemburčan získa za jeden.
Napriek tomu, že v niektorých odvetviach, napríklad v stavebníctve alebo gastronómii, mzdy rastú tempom blížiacim sa k desať percentám ročne, rozdiely v životnej úrovni sa znižujú len veľmi pomaly. Vyššie ceny bývania, energií a služieb zároveň ukrajujú z reálnych príjmov slovenských domácností.
Kúpna sila mení poradie
Samotné porovnanie nominálnych miezd však nemusí vypovedať o skutočnej kvalite života. Odbornejší pohľad ponúka parita kúpnej sily, ktorú Eurostat pravidelne sleduje. Tento ukazovateľ zohľadňuje rozdielne cenové hladiny v jednotlivých štátoch a prepočítava mzdy tak, aby vyjadrovali množstvo tovarov a služieb, ktoré si ľudia dokážu reálne dovoliť.
Pri použití parity kúpnej sily sa extrémne rozdiely medzi západom a východom zmierňujú. Hoci Luxembursko zostáva na špici, vysoké nájomné a ceny služieb znižujú jeho náskok. Naopak, krajiny s nižšími nominálnymi mzdami, medzi nimi aj Slovensko, profitujú z lacnejších potravín, bývania a služieb. Slovenská minimálna mzda by sa tak v prepočte mohla dostať vyššie ako v jednoduchom rebríčku a priaznivejšie vyznieť najmä v porovnaní s niektorými južnými štátmi EÚ.
Práve preto odborníci upozorňujú, že parita kúpnej sily je kľúčovým ukazovateľom pri hodnotení skutočného finančného komfortu obyvateľov. Ukazuje totiž, ako ďaleko siaha mzda v domácej ekonomike, a nie iba to, aká suma je uvedená na výplatnej páske.
