Priemerné mzdy na Slovensku od zavedenia eura v roku 2009 stabilne rastú, no v rámci Európskej únie sa naša pozícia citeľne zhoršila. Kým ešte pred pätnástimi rokmi dosahoval ročný zárobok menej ako 10-tisíc eur, dnes sa približuje k úrovni 20 300 eur. Napriek tomuto nárastu nás podľa Správ STVR v rebríčku priemerných platov predbehla väčšina susedov vrátane Rumunska.
Slovensko sa posunulo z devätnásteho na dvadsiate tretie miesto v EÚ, pričom za nami zostáva už iba Maďarsko. Ešte v roku 2014 pritom zarábali slovenskí zamestnanci viac než pracovníci v Česku, Poľsku či Rumunsku, no po desiatich rokoch sa rozdiely obrátili.
Hospodársky výkon a štruktúra ekonomiky
Analytik Matej Horňák upozorňuje, že za slabším tempom rastu stojí najmä pomalšia výkonnosť hospodárstva. Prognózy navyše nenaznačujú zásadné zrýchlenie, takže rozdiel oproti susedom sa môže ďalej prehlbovať. Súčasne sa ukazuje, že domáci model založený na lacnej pracovnej sile stráca dych.
Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR zdôrazňuje, že veľká časť pracovných miest je naviazaná na montážne prevádzky, ktoré prinášajú len obmedzenú pridanú hodnotu. Podľa hovorkyne Miriam Fillovej by Slovensko potrebovalo silnejší presun smerom k činnostiam, ktoré zahŕňajú výskum, vývoj či dizajn produktov. Práve tieto segmenty dokážu dlhodobo podporovať rýchlejší rast platov.
Minimálna mzda a úloha štátu
Odborníci sa zhodujú, že bez výraznejších verejných investícií do vedy, inovácií a podnikateľského prostredia sa situácia nezmení. Tieto kroky však v súčasnosti brzdí globálne dianie aj domáca konsolidácia financií. Ministerstvo práce pritom pripomína, že priamych možností, ako ovplyvniť rast miezd, má len minimum.
Najsilnejším nástrojom zostáva zvyšovanie minimálnej mzdy, ktorá sa vďaka novému automatu od budúceho roka zvýši takmer o 100 eur. Odbory tento krok podporujú, keďže vyššie minimálne zárobky bežne posúvajú nahor aj ďalšie tarifné triedy a príplatky za prácu cez víkendy alebo v noci. Podobný mechanizmus pomohol v minulých rokoch aj Rumunsku, ktoré sa v priemerných mzdách dostalo pred Slovensko.
Euro nie je hlavnou prekážkou
Odborné analýzy sa zhodujú, že za súčasným zaostávaním nestojí samotné euro. Spoločná mena priniesla firmám stabilitu a odbúrala kurzové riziká, čo je pre malú otvorenú ekonomiku výrazná výhoda. To, že nás predbehli krajiny s vlastnou menou, súvisí skôr s tým, ako využili minulú dekádu na modernizáciu ekonomiky, než s rozdielnym platidlom.
Hoci flexibilnejší kurz môže firmám v krízach pomôcť, zároveň prináša väčšie cenové výkyvy, čo vidno napríklad v Maďarsku. Kľúčovým problémom Slovenska je najmä dlhodobé sústredenie na montážnu výrobu, slabšia úroveň inovácií a pretrvávajúci odliv kvalifikovaných ľudí. Bez zásadnej zmeny smerom k vyššej pridanej hodnote môžu mzdy rásť len veľmi pomaly.
