Slovensko si plánuje aktívnejšie posilniť svoje obranné kapacity a pripravilo si na to približne 2,3 miliardy eur. Financie chce využiť v novom európskom obrannom fonde SAFE, o ktorom rokovali ministri zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli. Šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár po stretnutí zdôraznil, že odozva spojencov na potrebu vyšších európskych investícií do bezpečnosti je čoraz zreteľnejšia.
Diskusia ministrov sa podľa Blanára výrazne sústredila aj na podporu Ukrajiny či na celkovú bezpečnostnú situáciu v Európe. Zároveň doplnil, že Spojené štáty stále silnejšie apelujú na európske krajiny, aby prevzali väčšiu časť zodpovednosti za vlastnú obranu.
Zapojenie Slovenska do fondu SAFE
Bratislava plánuje využiť nový program SAFE, ktorý Európska komisia predstavila na jar ako nástroj na poskytovanie výhodných obranných pôžičiek. Celková hodnota programu predstavuje 150 miliárd eur a má uľahčiť financovanie nákupov vojenského vybavenia pre členské štáty Európskej únie a vybrané partnerské krajiny mimo Únie. Slovensko si v rámci tohto mechanizmu vyhradilo približne 2,3 miliardy eur.
Minister Blanár zdôraznil, že rastúce výdavky na obranu sú dnes pre európske štáty nevyhnutnosťou. Podľa jeho slov námestník amerického ministra zahraničných vecí na rokovaní upozornil, že Európa musí väčšiu časť nákladov niesť sama a nemôže sa spoliehať výhradne na podporu USA.
Ukrajina a otázka zmrazených ruských aktív
Popri obranných témach minister predstavil aj postoj Slovenska k mierovému plánu pre Ukrajinu, ktorý v uplynulých týždňoch publikovala vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podľa Blanára o návrhu prebiehajú rokovania medzi Kyjevom a Moskvou a rastie počet spojencov, ktorí iniciatívu považujú za potrebnú. Zároveň pripomenul, že riešenie musí vzniknúť za účasti Ukrajiny a s primeraným zapojením európskych partnerov.
Slovensko pristupuje opatrne aj k plánovanej pôžičke pre Kyjev, ktorá by bola financovaná zo zmrazených ruských aktív. Blanár varoval, že takýto krok predstavuje formu konfiškácie a môže ohroziť postup v mierových rokovaniach. Podľa neho bude Bratislava postupovať pragmaticky a nepodporí riešenie, ktoré by mohlo narušiť mierový plán.
Stabilita západného Balkánu
Ministri hovorili aj o vývoji na západnom Balkáne, ktorý podľa Blanára zostáva pre Európsku úniu dôležitým bezpečnostným priestorom. Zdôraznil význam prítomnosti stabilizačných síl, najmä misie KFOR v Kosove vedenou NATO, do ktorej sa opäť zapojili slovenskí vojaci, a operácie EUFOR v Bosne a Hercegovine, za ktorú zodpovedá Európska únia.
Slovenský minister počas bruselského rokovania absolvoval aj bilaterálne stretnutie s námestníkom ministra zahraničných vecí USA Christopherom Landauom. Následne sa presunul do Viedne, kde sa zúčastní na 32. zasadnutí Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.




