Väčšina z nás žije v presvedčení, že istota sa rovná príjmu. Pracujeme, budujeme kariéry, sledujeme odvody, sporíme na dôchodok a večer potmehúdsky kontrolujeme zostatok na účte. Tento model však podľa Elona Muska nemusí mať dlhú budúcnosť. Najbohatší muž planéty tvrdí, že peniaze a mzdy čaká rovnaký osud ako fax či videopožičovne. Zmiznú. Nie pre krízu alebo infláciu, ale preto, že prestanú byť potrebné.
Musk to povedal pomerne priamo. V rozhovoroch a najnovšie aj v podcaste „People by WTF“ naznačil, že nástup umelej inteligencie a robotiky spôsoby fungovania spoločnosti prevráti naruby. Nehovorí o kozmetickej zmene trhu práce. Hovorí o svete, v ktorom je samotný koncept mzdy zastaraný.
Stroje preberú štafetu
Logika, ktorú Musk používa, je až bolestivo jednoduchá. Ak autonómne stroje vykonajú všetku fyzickú aj mentálnu prácu, ktorú dnes považujeme za nevyhnutnú, náklady na tovary a služby klesnú takmer na nulu. Dom postaví robot. Jedlo vypestuje automatizovaný systém. Energia potečie zo sietí riadených algoritmami. Bez výplatných pások. Bez nárokov na mzdu.
V takomto svete jednoducho prestane platiť vzorec „práca za peniaze“. Práca sa zmení na dobrovoľnú činnosť, vlastne na koníček. Budú ju robiť tí, ktorých baví tvoriť, objavovať alebo súťažiť. Ostatní budú žiť z bezprecedentnej hojnosti, ktorú vytvoria stroje.
Musk tvrdí, že nejde o vzdialenú utópiu. Tento zlom očakáva v horizonte nasledujúcich desiatich až dvadsiatich rokov. Otvorene sa pritom odvoláva na sci-fi sériu „The Culture“ od Iaina M. Banksa, kde ľudstvo žije v takmer dokonalom prebytku a rieši už len to, čo ho napĺňa.
Raj na zemi alebo pasca pre elity?
Musk nie je v tomto pohľade osamotený. Podobné scenáre načrtávajú aj ľudia priamo z AI priemyslu, vrátane Avital Balwit z Anthropicu. Humanoidní roboti, masová automatizácia, kolaps tradičných pracovných miest. Výsledkom by mohol byť životný štýl, aký kedysi poznala len aristokracia. Materiálne zabezpečenie. More voľného času.
Lenže tu sa príbeh láme. Ak peniaze stratia význam, čo nahradí ich rolu? Status? Vplyv? Prístup k technológiám? Kto rozhodne, kto býva vo vile pri mori a kto v malom byte? Miliardár Vinod Khosla v tomto bode varuje pred dystópiou, kde sa všetko bohatstvo aj moc skoncentrujú v rukách vlastníkov AI infraštruktúry, zatiaľ čo hodnota ľudskej práce klesne na nulu.
Práve preto sa čoraz hlasnejšie hovorí o univerzálnom základnom príjme a prísnych reguláciách. Bez nich by extrémna produktivita strojov slúžila len úzkej elite. S nimi by mohla živiť celú spoločnosť.
Poučenie z minulosti
Skepticizmus je však na mieste. John Maynard Keynes už v roku 1930 predpovedal, že jeho vnuci budú v roku 2030 pracovať pätnásť hodín týždenne. Produktivita síce explodovala, voľného času určite nie. Technológie nás paradoxne prinútili pracovať viac, rýchlejšie a lacnejšie.
Rozdiel je v tempe. Umelá inteligencia sa nevyvíja lineárne. Rastie exponenciálne. A práve to vyvoláva obavu, že tentoraz nepôjde len o ďalšie preskupenie pracovných miest, ale o zásah do samotných základov civilizácie. Nie o otázku kde budeme pracovať, ale či bude práca ešte potrebná.
