Technický riaditeľ Meta Andrew Bosworth si koncom decembra minulého roka dal patentovať rozsiahly jazykový model, ktorý dokáže simulovať aktivitu mŕtveho používateľa na sociálnych sieťach, informoval portál Business Insider. Hovorca spoločnosti pre médiá zdôraznil, že udelený patent ešte nič neznamená.
Model by bol natrénovaný na histórii konkrétneho účtu: príspevkoch, komentároch aj lajkoch. Na základe toho by umelá inteligencia odhadovala, ako by sa daný človek správal, a v jeho mene by reagovala na iných používateľov, odpovedala na súkromné správy alebo pridávala nový obsah. Bosworth je podľa Business Insider hlavným autorom patentu.
Patent sa pritom nevzťahuje výlučne na zosnulých. „Jazykový model sa môže použiť na simuláciu používateľa, keď nie je v systéme sociálnych sietí prítomný, napríklad keď si používateľ dáva dlhšiu prestávku alebo ak je zosnulý,“ uviedla Meta pri registrácii. Spoločnosť explicitne spomína influencerov a tvorcov obsahu, ktorí si nechcú počas dovolenky stratiť sledovateľov.
Bosworthov patent
Technológia by podľa patentu mala ísť ešte ďalej. Meta v dokumente uvádza možnosť simulovať videohovory alebo audiohovory s používateľmi. Hovorca spoločnosti však zároveň pripustil, že firma môže vývoj technológie kedykoľvek zastaviť a do produktov ju nemusí nikdy zaradiť.
Obavy sú napriek tomu konkrétne. Profesorka Edina Harbinja z Právnickej fakulty Univerzity v Birminghame upozornila, že spoločnosť musí dbať na to, aby sa ani po smrti používateľa neporušovali jeho digitálne práva alebo právo na súkromie. Harbinja sa podľa portálu TechSpot, ktorý patent analyzoval, zaradila medzi expertov poukazujúcich na právne, etické aj sociálne riziká.
„Nechať mŕtvych mŕtvymi“
Joseph Davis, profesor sociológie na Univerzite vo Virgínii, hovorí o možnom dopade na smútiacu rodinu a priateľov. Dodal, že Meta by mala „nechať mŕtvych mŕtvymi“. Pokus o virtuálne vzkriesenie cez bota s umelou inteligenciou nevníma ako rozumné riešenie.
Právne výzvy sa pritom líšia podľa regiónu. Meta je podľa TechSpot v tejto problematike opatrná práve preto, že v niektorých častiach sveta by takáto funkcia narážala na miestnu legislatívu. Otázka, kto má po smrti človeka právo rozhodovať o jeho digitálnej identite, zostáva v mnohých krajinách právne nevyriešená, čo robí prípadné nasadenie technológie komplikovaným aj pre samotnú spoločnosť.
Bosworth v minulosti argumentoval, že po odchode používateľa zo siete budú jeho sledovatelia jednoducho chýbať ostatným. Digitálny klon mal byť odpoveďou na tento problém. Kritici ako Davis však vidia v takomto prístupe skôr komerčný záujem o udržanie aktivity na platforme než skutočnú službu pozostalým.
Meta vlastní okrem Facebooku aj Instagram a WhatsApp. Žiadna z týchto platforiem zatiaľ podobnú funkciu neponúka.
