Ak výbery z bankomatu v jednom mesiaci presiahnu 10 000 eur, talianske banky sú povinné tieto údaje automaticky odovzdať finančnej spravodajskej jednotke pri Banca d’Italia. Platí to aj vtedy, ak sú peniaze vyberané po častiach, pričom každá jednotlivá operácia dosahuje aspoň 1 000 eur.
Systém si menšie výbery spočíta. Nezáleží na tom, či niekto vyberie 10 000 eur naraz alebo desaťkrát po tisíc. Portál Techbyte.sk upozorňuje, že talianske banky a finančné inštitúcie takto získavajú presný prehľad o hotovostných pohyboch každého klienta, a to vrátane vkladov. Sledovaný je celý mesačný objem, nie len jednotlivé transakcie.
Bankomat pritom nikdy nebol taký anonymný, ako ho mnohí vnímajú. Každý výber zanecháva v bankovom systéme záznam o čase, mieste, použitej karte, účte a sume. Nový taliansky prístup k tomu pridáva ďalšiu vrstvu: vyhodnocovanie opakujúcich sa vzorov správania. Ak výbery nezodpovedajú príjmom alebo bežnému správaniu klienta, môžu sa stať podnetom na ďalšie preverovanie.
Hranice na Slovensku
Slovensko zatiaľ plošné monitorovanie bankomatových výberov nezaviedlo, no hotovostné platby sú aj tu regulované. Finančná správa stanovila limity: ak je jednou zo strán platby podnikateľ alebo právnická osoba, hotovostná transakcia nesmie prekročiť 5 000 eur. Medzi dvoma fyzickými osobami, ktoré nepodnikajú, je strop 15 000 eur. Platby nad tieto sumy musia prebehnúť bezhotovostne.
Taliansky model smeruje iným smerom. Nezakazuje hotovosť, ale sleduje, ako sa používa. Ak sa podobný systém rozšíri do ďalších krajín EÚ, štáty nepotrebujú plošné zákazy. Stačí vedieť vyhodnotiť, kedy je správanie klienta neštandardné. Pre bežného človeka, ktorý si raz za čas vyberie peniaze na dovolenku alebo väčší nákup, to podľa Techbyte.sk nemusí mať žiadne dôsledky. Pre firmy alebo osoby s opakovanými veľkými výbermi je situácia odlišná.
Pranie peňazí v hľadáčiku
Deklarovaným cieľom talianskeho systému je boj proti praniu špinavých peňazí, financovaniu nelegálnych aktivít a daňovým únikom. Podozrenie nevzniká pri samotnom výbere, ale pri nesúlade medzi pohybom hotovosti a tým, čo klient alebo firma daňovým úradom priznáva. Výber väčšej sumy sám osebe nie je problém. Problém nastáva vtedy, keď hotovostné toky nezapadajú do celkového finančného obrazu.
V Taliansku sa diskutuje aj o automatizovanom vyhodnocovaní podozrivých operácií pri firmách, kde sú opakované hotovostné pohyby bežnejšie a ťažšie odôvodniteľné. Práve firemné účty sú podľa servera pod najväčším drobnohľadom.
Taliansky prípad môže byť pre zvyšok Európskej únie referenčným bodom. Systém, ktorý sleduje vzorce namiesto jednotlivých transakcií, je technicky prenositeľný. Banky v iných krajinách podobné dáta zbierajú, otázkou zostáva, či a kedy ich začnú povinne odovzdávať príslušným úradom v rovnakom rozsahu.
