Slovensko pripravuje rozsiahlu digitálnu reformu v oblasti fakturácie, ktorá zásadne ovplyvní podnikateľské prostredie. Ministerstvo financií navrhlo novelu zákona o DPH, ktorou zavádza povinnú elektronickú fakturáciu (e-faktúru). Reformu inšpiroval európsky legislatívny balík ViDA, ktorého cieľom je modernizácia daňových systémov a efektívnejší boj proti daňovým podvodom. Zatiaľ čo návrh prináša výrazné inovácie, vyvolal tiež značnú kritiku odbornej verejnosti.
Fázové zavádzanie povinnej e-faktúry
Návrh zákona počíta s dvoma fázami zavádzania e-faktúry. Od 1. januára 2027 budú všetci platitelia DPH povinní používať elektronické faktúry pri domácich dodávkach tovarov a služieb. Povinnosť sa zatiaľ nebude vzťahovať na neplatiteľov DPH, akými sú napríklad živnostníci neplatitelia DPH, ani na transakcie oslobodené od dane, vrátane zdravotnej starostlivosti.
V druhej fáze, ktorá má nadobudnúť účinnosť 1. júla 2030, sa povinnosť rozšíri aj na cezhraničné transakcie v rámci Európskej únie. Ide o súčasť opatrení, ktoré zabezpečia transparentnosť, keďže údaje o faktúrach budú centrálne analyzované a porovnávané naprieč jednotlivými krajinami EÚ. Podľa ministerstva financií by tento krok mal výrazne obmedziť možnosti daňových podvodov.
Technické a organizačné dopady
E-faktúry budú predstavovať viac než len digitalizáciu v podobe PDF dokumentov. Ide o štruktúrované elektronické dokumenty, ktoré sa budú odosielať a prijímať cez certifikované doručovacie služby. Poskytovanie týchto služieb sa očakáva od výrobcov účtovných softvérov, ktorí budú musieť zabezpečiť automatickú kontrolu formálnych náležitostí faktúr a ich prenos na Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
Pre podnikateľov môže zavedenie týchto zmien priniesť dodatočné náklady, najmä ak používajú zahraničné alebo vlastné informačné systémy, ktoré budú potrebovať úpravy. Novela zákona navyše skracuje lehotu na vystavenie faktúry z 15 na 10 dní bez ohľadu na to, či lehota pripadne na víkend alebo sviatok, čo nepriamo zaťažuje procesy najmä vo väčších spoločnostiach vrátane energetického priemyslu.
Názory verejnosti a očakávané výhody
Navrhovaná reforma čelí výraznej kritike, keďže jej zavádzaniu nepredchádzala dôkladná analýza dopadov na podnikateľské prostredie. Počas pripomienkového konania bolo k návrhu vznesených až 255 pripomienok, z čoho 103 bolo zásadných. Kritici najmä poukazujú na skorý termín implementácie v roku 2027, teda o tri roky skôr, než je povinnosť stanovená legislatívou EÚ.
Ministerstvo financií obhajuje postup tým, že e-faktúra môže priniesť stovky miliónov eur ročne do štátneho rozpočtu vďaka zníženiu daňovej medzery. Dodatočné financie majú byť využité na posilnenie verejných služieb, ako je zdravotníctvo či infraštruktúra. Odstránenie povinnosti kontrolných a súhrnných výkazov od roku 2030 by zároveň malo zjednodušiť byrokraciu a znížiť administratívne náklady pre podnikateľov.
Z pohľadu podnikateľov to však predstavuje skôr krátkodobú záťaž, ktorá môže byť náročná pre malé firmy a živnostníkov. Náklady spojené s implementáciou systému a dôsledky organizačných zmien budú pre mnohých znamenať ďalšiu prekážku v podnikaní napriek tomu, že dlhodobý cieľ reformy je vnímaný pozitívne.