Umelá inteligencia (AI) sa ocitla na križovatke, medzi prísľubmi technologickej revolúcie a obavami z potenciálnych negatívnych dopadov na spoločnosť a ekonomiku. Geoffrey Hinton, laureát Nobelovej ceny a priekopník vo vývoji AI, upozorňuje, že namiesto oživenia trhu môže jej rozmach viesť ku globálnemu ekonomickému poklesu.
Ekonomické riziká bezprecedentného rozvoja
Moderný vývoj AI je poznačený masívnymi investíciami zo strany technologických gigantov, no otázky o trvalej udržateľnosti tohto modelu narastajú. Podľa Hintonových analytických záverov sa technologické firmy prioritne zameriavajú na automatizáciu práce namiesto jej zefektívnenia, čo má zabezpečiť finančné výnosy. Tento prístup však vyvoláva obavy, že ľudia postupne stratia svoju ekonomickú úlohu a dominanciu na pracovnom trhu prevezmú stroje.
Pri pohľade na trhové dáta je zrejmé, že tempo investičných tokov prevyšuje návratnosť. OpenAI je jedným z príkladov – spoločnosť má uznané kontrakty na technologickú infraštruktúru v hodnote presahujúcej 1 bilión dolárov, no len za posledný štvrťrok zaznamenala stratu vo výške 11,5 miliardy dolárov. Napriek tomu sa investori pokračujú pridávať k pretekaniu sa v sľuboch o revolučnej žatve technologického pokroku. Historické paralely však naznačujú, že to môže viesť k opakovaniu situácií z 80. a 90. rokov, keď rozvoj AI nenašiel ekonomicky životaschopné uplatnenie, čo spôsobilo obdobia stagnácie známe ako „zima umelej inteligencie“.
Rozdeľovanie výhod v automatizovanej ekonomike
Základom problému nie je samotná technológia, ale spôsob, akým sa uplatňuje vo vzťahu k pracovnému trhu. Od počiatkov industrializácie boli výroba a zisky spojené s ľudskou prácou. Každý krok k technologickému pokroku – či už išlo o strojové tkacie stroje, alebo montážne linky – prinášal výhody, ale súčasne zvyšoval sociálne rozdiely. AI túto dichotómiu posúva na novú úroveň, pretože sľubuje efektivitu bez potreby pracovnej sily a zisky bez mzdových nákladov.
Niektorí odborníci, ako Jathan Sadowski, vidia v rozšírení AI ďalší krok kapitálu k maximalizácii ziskov na úkor zamestnancov. Táto technologická práca má podľa Hintonových varovaní potenciál prehlbovať nerovnosti, ak sa benefity zostavené pomocou automatizovanej ekonomiky nedokážu rozdeliť spravodlivo. Ústrednou otázkou preto nie je samotná úspešnosť algoritmov, ale to, kto bude ich prínosy vlastniť, čo môže rozhodujúco ovplyvniť sociálnu rovnováhu.
Budúcnosť závisí od rozhodnutí spoločnosti
Hinton upozorňuje, že AI môže byť zdrojom prosperity, ale aj faktorom, ktorý spôsobí pokles hodnoty ľudskej práce až na historické minimum. Všetko závisí od toho, ako sa spoločnosť rozhodne nové technológie integrovať. Ak automatizácia zvýši kvalitu života väčšiny populácie, môže AI naplniť očakávania o rozvoji bezprecedentnej hospodárskej prosperity. Na druhej strane, ak všetky výhody zostanú sústredené v rukách malej skupiny elity, hrozí scenár zásadného prehĺbenia socio-ekonomickej priepasti.
Výzva pre spoločnosť teda spočíva v nastavení správnych opatrení, aby bol zautomatizovaný ekosystém spravodlivý a prispel k dlhodobému prospechu všetkých, nie len vyvolených. Hintonovo varovanie nadobúda naliehavosť v kontexte súčasného ekonomického napätia a pretekania sa v technologickom pokroku, ktorý zatiaľ neponúka garancie reálneho zisku ani spoločenského pokroku.

