Európou sa potichu, no vytrvalo šíri kožná infekcia, ktorá dermatológom nedá spávať. Prezývajú ju „superpleseň“ a nejde o mediálnu skratku, ale o presný opis problému. Pôvodcom je huba Trichophyton indotineae, prvýkrát zachytená v Indii v roku 2014. Odvtedy sa z lokálneho fenoménu stala globálna hrozba, ktorá dnes testuje limity modernej dermatológie.
Alarmujúce sú najmä čísla z Európy. Vo Veľkej Británii narástol počet prípadov o päťsto percent, hlásia ich Nemecko, Česko aj Rakúsko. Slovensko sa tomu nevyhlo. Úrad verejného zdravotníctva SR evidoval v roku 2024 osem prípadov a v roku 2025 zatiaľ tri. Nejavia známky vzájomnej súvislosti, no to je práve varovanie. Znamená to, že zdrojom nie je jedno ohnisko, ale bežné prostredie.
Bežné krémy zlyhávajú
To, čo robí túto pleseň výnimočne nebezpečnou, je jej rezistencia. Bežná mykóza sa dá zvládnuť masťou z lekárne, skrátka rutina. Lenže Trichophyton indotineae je mutovaný kmeň, vysoko odolný voči štandardným antimykotikám. Najčastejšie napáda slabiny, stehná a zadok, no ak sa nelieči, rozlezie sa po tele vrátane tváre. Rýchlo. A agresívne.
Prejavy sú neprehliadnuteľné: zapálené, bolestivé vyrážky, silné svrbenie, po preliečení často jazvy. Diagnostika pritom klame telom. V úvode ju lekári zamieňajú za ekzém či alergiu, čo oddiali správnu liečbu. A každý týždeň meškania hrá v prospech huby.
Hygiena ako jediná obrana
Infekcia síce nie je smrteľná, no dokáže človeka paralyzovať. Liečba trvá týždne až mesiace, v ťažších prípadoch si vyžiada hospitalizáciu. Nasadzujú sa silné systémové lieky, napríklad itrakonazol. Účinný, no za cenu záťaže pre pečeň a srdce.
Prenos je pritom banálny. Stačí kontakt s kožou nakazeného alebo použitie infikovaného uteráka, oblečenia či posteľnej bielizne. Riziko rastie pri sexuálnej aktivite a v ubytovacích zariadeniach s nižším hygienickým štandardom. Preto odborníci radia prať bielizeň minimálne na 60 °C, nepožičiavať si uteráky a pri podozrivých fľakoch okamžite žiadať mykologický rozbor. Bez kompromisov.
Keď liečba problém zhorší
Plesne sa na človeka viažu prirodzene. Živia sa keratínom, bielkovinou našej kože, vlasov a nechtov. Teplo a vlhko v slabinách či podpazuší sú pre ne inkubátor. Tento konkrétny kmeň sa pravdepodobne vyvinul u zvierat, no dnes sa šíri priamo medzi ľuďmi. Spóry prežijú dlho na kobercoch, žinenkách vo fitnescentrách aj na hotelovej bielizni. Stačí drobná odrenina alebo rozmočená koža.
Najväčším paradoxom je však nesprávna liečba. Ľudia si vyrážky mýlia s ekzémom a siahnu po kortikosteroidných krémoch. Úľava príde, lenže falošná. Kortikoidy znižujú lokálnu imunitu kože a plesni otvoria dvere dokorán. Práve toto nadužívanie voľnopredajných prípravkov stálo pri vzniku rezistencie. Z banálneho problému sa stal maratón silných liekov. A ten sa nezačína v ambulancii, ale v kúpeľni pri prvom svrbení.




