Čína potichu, bez veľkých tlačových konferencií, spravila ťah, ktorý mení pravidlá hry na nízkej obežnej dráhe. Úradom Medzinárodnej telekomunikačnej únie doručila žiadosť o pridelenie frekvencií pre približne 200-tisíc satelitov. Nie pre desiatky. Pre státisíce. V porovnaní s tým pôsobí Starlink Elona Muska s plánovanými 42-tisíc družicami takmer skromne.
Ide o jasný signál, že súboj o globálne internetové pokrytie už nie je len technologickou výzvou, ale strategickou bitkou štátov. Čína týmto krokom nežiada povolenie na štarty rakiet. Žiada si budúcnosť. Presnejšie, právo na orbitálny priestor a rádiové spektrum, ktoré sú dnes tým, čím bola ropa v dvadsiatom storočí.
Strategický boj o frekvencie
Za celým plánom stojí nový Inštitút pre inovácie vo využívaní rádiového spektra a technológií v oblasti Siung-an. Práve tam sa rodia dva kľúčové projekty, označené CTC-1 a CTC-2. Každý z nich počíta s vypustením takmer 97-tisíc satelitov. Spolu číslo, ktoré už prestáva byť technickým plánom a začína pripomínať geopolitický manifest.
Nejde pritom o akademickú iniciatívu. Do projektu sú zapojení hráči ako China Mobile či prevádzkovatelia siete Qianfan. Skrátka subjekty, ktoré majú peniaze, vplyv aj priemyselné zázemie. V systéme ITU totiž platí tvrdé pravidlo „kto skôr príde, ten skôr melie“. Kto si frekvencie zaregistruje dnes, drží ich zajtra. A ostatní majú smolu.
Extrémna logistická výzva
ITU však neberie papierové sľuby. Do siedmich rokov musí žiadateľ dostať na obežnú dráhu aspoň jednu funkčnú družicu. Potom prichádza tvrdá matematika: desať percent konštelácie do dvoch rokov, polovica do piatich a kompletný systém do siedmich rokov od spustenia. Celý proces má strop štrnásť rokov.
Pri takomto objeme to znamená v priemere štyridsať satelitov denne, každý jeden deň. Bez prestávky. Tempo, ktoré dnes nedosahuje nikto. Ani Čína, ani Spojené štáty. Práve preto mnohí analytici vnímajú žiadosť ako politický nástroj, nie ako realistický výrobný plán.
Bezpečnosť, chaos a preplnená orbita
Peking pritom hovorí aj o bezpečnosti. Rýchla expanzia Starlinku podľa neho dramaticky zvyšuje riziko kolízií a kozmického odpadu. Nízka obežná dráha sa mení na preplnenú diaľnicu bez semaforov. A stačí jedna veľká zrážka. Reťazová reakcia by zasiahla všetkých.
Príbeh však poznáme. V roku 2021 Rwanda zaregistrovala na ITU vyše 300-tisíc satelitov. Papierové impérium, za ktorým nestála výrobná kapacita ani kapitál. Systém tým odhalil vlastné slabiny. Čínska žiadosť vyzerá podobne len na prvý pohľad. Rozdiel je v tom, že tu ide o štát, ktorý vie premeniť byrokraciu na moc.
Internet ako nástroj vplyvu
Cieľovou skupinou majú byť krajiny globálneho juhu. Afrika, Južná Amerika, juhovýchodná Ázia. Regióny, kde chýbajú optické káble a kde satelitný internet dáva okamžitý zmysel. Čína tu už roky buduje vplyv cez iniciatívu Pás a cesta. Lacnejší satelitný internet by bol perfektným doplnkom.
Svoje miesto má projekt aj doma. Tibet, Sin-ťiang, púštne oblasti. Tam, kde káble nedávajú ekonomický zmysel, by satelity slúžili ako chrbtová kosť konektivity aj pre rozširovanie 5G. A, vlastne, aj pre udržanie plnej kontroly nad tokmi informácií. Sieť Guowang má fungovať v súlade s Veľkým čínskym firewallom. Žiadne prekvapenia.
V pozadí zostáva armáda. Moderný konflikt stojí na dátach, navigácii a spojení v reálnom čase. Vlastná satelitná sieť znamená nezávislosť. A presne o tú tu ide.




