V priebehu marca roku 2011 sa v jadrovej elektrárni Fukušima odohrala havária, ktorú zapríčinilo zemetrasenie (9,0 stupňa magnitúda) a následná vlna tsunami.
Veľká masa vody poškodila pripojenie k distribučnej sústave a zaplavila sekciu so záložnými naftovými generátormi, ktoré mali slúžiť ako alternatívny zdroj elektrickej energie pre elektráreň.
Bez elektrického prúdu nemohlo prebiehať ochladzovanie reaktora, čo následne viedlo k výbuchu reaktorov, skladu vyhoreného paliva a k poškodeniu všetkých šiestich blokov elektrárne.
Radiácia v bezprostrednej blízkosti poškodeného reaktora bola a stále je nesmierne silná. Preto sa spoločnosť Tokyo Electric Power, ktorá elektráreň prevádzkuje, rozhodla použiť pri eliminácii dôsledkov havárie špecializovaného robota (tit. foto). Ten mal v útrobách poškodenej elektrárne nájsť presné miesto, kde sa nachádza roztavený urán.
Robot roztavený materiál odstraňoval prúdením vody pod vysokým tlakom tak, aby odhalil poškodenia štruktúr reaktora, jeho konštrukcie a podobne. Robot váži len 7,5 kilogramu, je vysoký len 9 centimetrov a ovládaný je prostredníctvom 40 metrov dlhého kábla. V závislosti na jeho použití, robot meria od 25 do 64 cm na výšku a od 6,5 do 27 cm na šírku.
Išlo o vítaný krok a keďže súčasné moderné technológie takýto postup umožňujú, nemuseli sa priamo s rádioaktívnym materiálom pasovať ľudia. Úroveň rádioaktívneho žiarenia je ale v centre výbuchu taká silná, že zničila aj špeciálneho robota. Radiácii to trvalo približne dve hodiny. Po dvoch hodinách obraz z kamery, ktorou robot disponoval, úplne stmavol.
Tokyo Electric Power odhaduje, že robot dostal za jednu hodinu dávku rádioaktívneho žiarenia na úrovni 650-tich Sievertov. Ak by bol takémuto žiareniu vystavený človek, takmer okamžite by zomrel. Robot bol skonštruovaný tak, aby zniesol žiarenie na úrovni 1000 Sievertov.
Technici dokázali robota z útrob reaktoru dostať ešte pred jeho úplným znehybnením a plánujú ho nahradiť druhým robotom. Najskôr ale musia vyhodnotiť výsledky, ktoré zhromaždil prvý poškodený robot počas svojho krátkeho nasadenia. Dobrou správou je, že napriek prítomnej smrtiacej dávke žiarenia reaktor nedisponuje takými defektami, ktoré by umožnili uvoľnenie smrtiacej radiácie do širšieho okolia.
