Slovensko čelí technologickej výzve, ktorá môže výrazne ovplyvniť jeho ekonomiku a administratívu. Plánované zavedenie povinných elektronických faktúr od 1. júla 2027 však podľa veľkých zamestnávateľov hrozí destabilizáciou prostredia, ak nedôjde k úprave termínov a poskytnutiu viac času na prípravu. Digitalizácia procesov, hoci vítaná, naráža na realitu súčasných možností štátu aj podnikateľov.
Problém s termínmi a cieľmi
Najväčšie podnikateľské zväzy na Slovensku upozorňujú, že reforma plánovaná ministerstvom financií je jednou z najnáročnejších technologických zmien od zavedenia eura. Aktuálne nastavený termín spustenia povinných e-faktúr, teda 1. júla 2027, považujú za nereálny. Navrhujú preto posunutie termínu o tri roky, na 1. júl 2030, aby malo prostredie dostatok času na dôkladné testovanie systémov a úpravy softvérov potrebných na implementáciu.
Podľa zamestnávateľov nie je problém samotný koncept elektronickej fakturácie, ale absencia jasných cieľov projektu a analytických údajov. Štát zatiaľ nevysvetlil, aký presný objem daňových únikov plánuje nový systém eliminovať a ako bude hodnotiť jeho úspešnosť. Bez týchto informácií panujú obavy, že reforma sa stane len ďalším administratívnym bremenom bez reálneho dopadu na hospodárstvo.
Náklady a výzvy pre firmy
Zavedenie povinných elektronických faktúr je spojené s významnými finančnými a technickými nárokmi. Firmy budú musieť prispôsobiť svoje účtovné programy tak, aby automaticky komunikovali so štátnym systémom, kde sa každá faktúra zaeviduje a získa unikátny identifikačný kód. Bez neho faktúra nebude platná, čo prináša zvýšený tlak na precíznosť procesov a investície do softvéru.
Úpravy systémov a ich testovanie sú očakávané vo výške niekoľkých desiatok miliónov eur, pričom si vyžiadajú stovky pracovných hodín zo strany IT špecialistov. Takýto rozsiahly projekt bude zahŕňať všetkých – od malých živnostníkov až po najväčšie korporácie, čo zvyšuje dôležitosť dostatočne dlhého prechodného obdobia.
QR platby a ďalšie obavy
Súbežne so zavedením e-faktúr sa diskutuje aj o plánovanom zákone o evidencii tržieb, ktorý má zaviesť povinné prijímanie bezhotovostných platieb cez QR kódy. Kritici poukazujú na fakt, že systém na tento účel zatiaľ neexistuje ani v testovacej forme. Zamestnávatelia preto navrhujú odklad jeho účinnosti aspoň na júl 2026, pričom upozorňujú, že zdravotnícke zariadenia by mali byť z povinnosti vyňaté vzhľadom na iné digitálne reformy, s ktorými už zápasia.
Podnikateľské združenia zároveň odmietajú politizáciu problému a vyzývajú na odbornú diskusiu. Generálne štrajky či protesty proti vládnym návrhom označili za nástroje, ktoré nepomáhajú hľadať konštruktívne riešenia.
Slovensko stojí pred kľúčovým rozhodnutím, či bude dôraz na digitalizáciu koordinovaný s reálnymi možnosťami ekonomiky a podnikateľského prostredia. Zhoda medzi podnikateľmi a štátom je nevyhnutná, aby sa technologická reforma nestala prekážkou, ale prínosom pre všetkých zúčastnených.
