Slovenskí živnostníci a drobní podnikatelia dostávajú darček, ktorý síce nepríde pod stromček, no o to viac pocítia v peňaženke. Novela zákona o dani z finančných transakcií podľa Finančnej správy od 1. januára 2026 úplne ruší túto daň pre fyzické osoby – podnikateľov. Kontroverzný experiment, ktorý mal štátu priniesť nové príjmy, sa pre najmenších hráčov končí. A končí sa definitívne.
V praxi to znamená citeľnú úľavu. Žiadne sledovanie každého prevodu, žiadne výpočty, koľko z faktúry odtečie štátu, žiadne nervózne kontroly bankových výpisov. Úspora sa môže pohybovať v desiatkach až stovkách eur ročne, no ešte dôležitejší je mentálny pokoj. Menej stresu. Menej chýb. Menej zbytočnej administratívy.
Pozor na januárový dojazd
Tu však prichádza prvé prekvapenie. Hoci zákonná povinnosť zaniká k 1. januáru 2026, banky majú ako výbercovia dane ešte povinnosť vysporiadať december 2025. Skrátka, to, čo sa stihlo v decembri, sa musí zaplatiť. Preto sa pokojne môže stať, že vám banka zrazí daň až v prvých januárových dňoch.
Každá banka to robí trochu inak. Niektoré inkasujú daň ešte pred koncom roka, iné si počkajú na január. Podstatné je jedno: zrušenie dane nie je amnestiou za minulosť. Je to stopka pre nové transakcie od januára ďalej. Ak teda niekto uvidí na výpise janúrový odpočet, neznamená to chybu systému, ale starý záväzok.
Dilema s transakčným účtom
Zrušením dane sa rúca aj jedna z najkritizovanejších povinností – mať osobitný transakčný účet. Štát prestáva prikazovať striktné oddelenie firemných a súkromných peňazí pod hrozbou pokuty. Z legislatívneho pohľadu majú podnikatelia voľné ruky. Môžu sa vrátiť k jednému účtu.
No lenže zákon je jedna vec a banková realita druhá. Väčšina bánk má v obchodných podmienkach jasne napísané, že bežný osobný účet neslúži na podnikanie. Ak sa na ňom začnú pravidelne točiť faktúry a platby od klientov, banka to môže vyhodnotiť ako porušenie zmluvy. Výsledok? Výpoveď účtu alebo nútený presun na drahší biznis balík.
Strata súkromia pri kontrole
Najsilnejší argument proti miešaniu peňazí však nesúvisí s bankami. Týka sa súkromia. Ak príde daňová kontrola, podnikateľ musí predložiť výpisy z účtu, na ktorom eviduje príjmy. Ak je to súkromný účet, daňový úrad dostane kompletný obraz o osobnom živote.
Potraviny, lieky, dovolenky, zábava. Všetko na jednom papieri. Dokazovanie, čo bol daňový výdavok a čo nie, sa mení na administratívnu nočnú moru a riziko neuznania nákladov dramaticky stúpa. Preto sa aj po zrušení povinnosti oddelený účet javí ako rozumný kompromis. Nie kvôli štátu. Kvôli sebe.
