Virtuálne hranice neexistujú. Slovensko sa ocitlo v hľadáčiku kybernetických zločincov s rovnakou intenzitou ako veľké západné trhy a čísla z roku 2025 to potvrdzujú bez obalu. Najnovšie dáta od Check Point hovoria, že na jednu slovenskú organizáciu smerovalo priemerne viac než 1 830 kybernetických útokov týždenne. To nie je šum v pozadí internetu. To je systematický nápor, ktorý testuje limity obrany firiem aj štátu.
Druhá polovica roka pritlačila ešte viac. Medziročný nárast o 27 percent kopíruje globálny trend a zároveň ho brutálne zrýchľuje. Tomáš Valenta z Check Point otvorene pripomína, že prepojená ekonomika mení pravidlá hry. Veľkosť trhu nehrá rolu. Ani počet zamestnancov. Ak ste online, ste cieľ. Jednoducho.
Najväčší podiel útokov u nás mali botnety. Ich cieľ je starý trik, no stále účinný: zahltiť systémy, odstaviť služby, spôsobiť chaos. Lenže popri nich stojí tichší, oveľa desivejší protivník. Ransomvér. Početne menší, dopadom ničivý.
Vydieranie a zlyhávajúci ľudský faktor
Ransomvérové útoky síce netvoria väčšinu incidentov, no ich následky dokážu ochromiť celé odvetvia. Stačí si spomenúť na medializované problémy katastra alebo na odstavené výrobné linky v automobilovom priemysle. Ak systém stojí, stojí všetko. Výroba, služby, dôvera.
Útočníci pritom menia taktiku a v roku 2026 tento posun ešte zosilnie. Už nejde len o zašifrované dáta a výkupné za kľúč. Ťažisko sa presúva k vydieraniu cez hrozbu zverejnenia citlivých informácií. Organizácie sa tak dostávajú pod dvojitý tlak. Na jednej strane výpadky prevádzky, na druhej reputácia a pokuty za únik osobných údajov. To už nie je len IT problém. To je biznisové riziko.
Slabým článkom zostáva cloud. Práca na diaľku ho vystrelila do popredia, lenže časté nesprávne konfigurácie a slabo zabezpečené rozhrania z neho robia ľahký terč. Komfort víťazí nad disciplínou. A útočníci to vedia.
Umelá inteligencia ako dvojsečná zbraň
Blízka budúcnosť sľubuje ešte sofistikovanejšiu kybernetickú vojnu, pretože do hry naplno vstupuje umelá inteligencia. Zločinci ju využívajú na tvorbu deštruktívneho malvéru, dezinformačné kampane aj hacktivizmus na objednávku. Najviditeľnejšie to cítiť pri phishingu.
Staré e-maily s gramatickými chybami miznú. Nahrádzajú ich presvedčivé texty, hlasové správy a dokonca video deepfake nahrávky. Útoky zamerané na krádež prihlasovacích údajov narástli o viac než polovicu. A práve tu nastupuje infostealer softvér ako hlavná vstupná brána. Neohrozuje len firmy, ale aj bežných ľudí, ktorých digitálna identita sa mení na tovar na čiernom trhu. To už nie je hypotéza. To je realita, ktorá beží každý týždeň znova.




