Európska komisia a konzorcium vedené Telefónicou spustili 2. marca na konferencii Mobile World Congress v Barcelone iniciatívu EURO-3C, prvú celoeurópsku infraštruktúru, ktorá prepája telekomunikačné siete, edge computing, cloud a umelú inteligenciu do jedného systému financovaného zo 75 miliónov eur z programu Horizon Europe.
Sieť je od spustenia aktívna v produkčnom prostredí. Viac ako 70 edgeových a cloudových uzlov je rozložených naprieč 13 európskymi krajinami, pričom do konzorcia vstúpilo viac ako 70 európskych subjektov, uvádza tlačová správa Telefónicy.
Uzly v 13 krajinách
Decentralizovaný model má podľa organizátorov odstrániť závislosť od jediného dodávateľa. Multi-vendor a multi-telco prístup, ako ho pomenúva Telefónica, má zaručiť, že výpadok jednej časti siete neohrozí celok. Algoritmy umelej inteligencie pritom v reálnom čase rozdeľujú výpočtové záťaže medzi edgeovými uzlami a centrálnym cloudom, čo má znižovať energetickú náročnosť prevádzky.
Renate Nikolay, zástupkyňa generálneho riaditeľa Európskej komisie, na podujatí uviedla, že EURO-3C spája úsilie veľkého počtu európskych hráčov k spoločnému cieľu, ktorým je vybudovanie bezpečnej suverénnej komunikačnej infraštruktúry. Prospech z nej má plynúť nielen priemyselným sektorom, ale aj spoločnosti ako celku.
Juan Montero, riaditeľ pre verejnú politiku a reguláciu v Telefónice, doplnil, že technologická suverenita si vyžaduje predovšetkým intenzívnu medzisektorovú a medzinárodnú spoluprácu, kde telekomunikačný sektor zohráva úlohu kľúčového integrátora. Projekt podľa neho predstavuje kooperatívnu výpočtovú sieť európskeho rozsahu, ktorá spája konektivitu, edge a cloud, pričom všetky vrstvy sú posilnené umelou inteligenciou.
Deväť prípadov použitia
Infraštruktúra stojí na troch pilieroch definovaných konzorciom. Prvým je federácia, teda interoperabilná architektúra spájajúca kapacity viacerých operátorov a poskytovateľov cloudu do jednotného európskeho rámca. Druhým je pan-európska priemyselná škála, ktorú tvorí spolupráca veľkých operátorov, dodávateľov technológií, malých a stredných podnikov a univerzitných centier. Tretím je validovaný dopad, reprezentovaný deviatimi konkrétnymi prípadmi použitia s vysokou obchodnou hodnotou.
Cieľové sektory zahŕňajú automobilový priemysel, inteligentnú dopravu, energetiku a systémy verejnej bezpečnosti. Práve v energetike má systém podporovať stabilizáciu inteligentných sietí, čo má viesť k predvídateľnejším nákladom pre domácnosti. V doprave a bezpečnosti zas integrovaná AI umožňuje senzorom a inteligentným kamerám vyhodnocovať nehody alebo požiare v zlomku sekundy, bez závislosti od manuálnych hlásení.
Keďže sú služby interoperabilné, aplikácie vyvinuté pre jednu časť infraštruktúry majú byť funkčné v celom európskom prostredí bez nákladných úprav. Sebas Muriel, riaditeľ pre digitálne technológie Telefónicy, to označil za krok k jednotnému digitálnemu trhu, kde fyzické hranice štátov nebudú brzdou pri nasadzovaní priemyselných aplikácií.
Dáta zostanú v Európe
Pre bežných používateľov má byť kľúčový práve edge computing. Dáta z mobilných telefónov, áut či inteligentných hodiniek nebudú putovať do vzdialených dátových centier mimo kontinentu, ale spracujú sa v niektorom z uzlov rozložených po Európe. Tá istá architektúra, ktorá má zrýchliť reakciu záchranných systémov v mestách, zároveň tvorí základ pre autonómne systémy a priemyselný internet vecí, ktorých nasadzovanie konzorcium považuje za hlavný dôvod rastu objemu dát spracúvaných na okraji siete v nasledujúcej dekáde.
Projekt financovaný z Horizon Europe je výsledkom spolupráce, nie jednostrannej iniciatívy. Telefónica vedie konzorcium, Komisia ho platí. Nikolay na MWC zdôraznila, že bezpečná digitálna infraštruktúra „made in Europe“ je pre Komisiu prioritou pri dosahovaní úžitku z konvergencie telekomunikačných a cloudových služieb s umelou inteligenciou.
Konzorcium zatiaľ neuviedlo konkrétny harmonogram rozširovania siete za súčasných 13 krajín.
