Európska komisia aktívne bráni zverejňovaniu environmentálnych údajov o jednotlivých dátových centrách, pričom vysoký predstaviteľ Komisie mal národným úradom priamo pripomenúť, že tieto informácie musia zostať utajené. Vyšetrovanie investigatívnej skupiny Investigate Europe, ktoré citoval The Guardian, ukazuje, že za nastavením pravidiel stojí intenzívny lobing technologických firiem vrátane Microsoftu, Googlu, Amazonu a Mety.
Verejnosť ani výskumníci sa tak nedostanú k údajom o tom, koľko energie alebo vody spotrebúva konkrétne zariadenie. Dostupné sú len súhrnné čísla za celé krajiny. Jedna z požiadaviek na utajenie sa podľa vyšetrovania dostala do európskych pravidiel prakticky v rovnakej podobe, v akej ju pôvodne predložili technologické firmy.
Žiadosti médií a verejnosti o prístup k príslušným dokumentom boli zatiaľ odmietnuté.
Lobing cez DigitalEurope
Za presadzovaním utajenia stoja podľa vyšetrovania Microsoft, organizácia DigitalEurope, ktorej členmi sú Google, Amazon, Meta aj Microsoft, a skupina Video Games Europe, do ktorej patrí napríklad Netflix. DigitalEurope na žiadosť o reakciu neodpovedala. Európska komisia aj Video Games Europe sa k záverom vyšetrovania odmietli vyjadriť.
Microsoft zaujal odlišný postoj. Spoločnosť tvrdí, že väčšiu transparentnosť pri dátových centrách podporuje a podniká kroky k otvorenosti, no zároveň chce chrániť dôverné obchodné informácie. Vyšetrovanie pritom ukazuje, že lobistické aktivity firmy smerovali opačným smerom.
Vnútorným argumentom Komisie má byť obava, že ak by sa údaje zverejňovali, prevádzkovatelia by ich prestali poskytovať. Tento argument oslabuje samotná miera plnenia pravidiel. Pri súčasnom nastavení požadované informácie riadne hlási len 36 percent dátových centier.
Aarhuský dohovor
Právny expert Jerzy Jendrośka, ktorý dlhé roky pôsobil v orgáne dohliadajúcom na dodržiavanie Aarhuského dohovoru, označil situáciu za mimoriadne nezvyčajnú. Dohovor garantuje prístup verejnosti k informáciám o životnom prostredí. Kritici tvrdia, že všeobecná doložka o mlčanlivosti môže byť v rozpore s týmto dohovorom aj s európskymi pravidlami transparentnosti.
Európa pritom plánuje v najbližších piatich až siedmich rokoch kapacity dátových centier na svojom území strojnásobiť, aby sa zaradila medzi globálnych lídrov v oblasti umelej inteligencie. Utajenie environmentálnych metrík jednotlivých zariadení tak prichádza práve vtedy, keď ich celková spotreba energie prudko rastie v dôsledku rozmachu generatívnej AI.
Výskumník Ben Youriev z organizácie InfluenceMap upozornil, že postoj technologického sektora sa v tejto oblasti mení. Firmy, ktoré kedysi hlasno podporovali čistú energiu a znižovanie emisií, dnes podľa neho čoraz viac uprednostňujú rýchle budovanie globálnej infraštruktúry. Tlak na expanziu dátových centier, ktorých kapacitu EÚ plánuje strojnásobiť, tak ide ruka v ruke s menšou ochotou ukazovať ich skutočnú environmentálnu stopu.
Tržby technologických firiem pritom rastú, čo robí ich argumentáciu o nevyhnutnosti utajenia z dôvodu obchodnej citlivosti menej presvedčivou.
36 percent hlásiacich
Nízka miera hlásenia, teda 36 percent, naznačuje, že systém nefunguje ani pri súčasných pravidlách. Napriek tomu Komisia podľa vyšetrovania The Guardian aktívne bráni sprístupneniu dát, ktoré už má k dispozícii. Jendrośka situáciu označil za mimoriadne nezvyčajnú práve preto, že ide o informácie s priamym environmentálnym dosahom, na ktoré sa Aarhuský dohovor vzťahuje.
Výskumníci nemôžu porovnávať efektivitu jednotlivých zariadení, identifikovať najväčších spotrebiteľov vody ani sledovať, ktoré dátové centrá fungujú najmenej efektívne. Verejná kontrola je tým vylúčená práve v čase, keď Európa plánuje masívnu expanziu tejto infraštruktúry.
