Obdobie konsolidácie verejných financií, ktoré vláda prezentuje ako obdobie uťahovania opaskov, prináša viacero otáznikov. Napriek ohláseným škrtom a obavám z ekonomických problémov má štát v roku 2026 minúť na mzdy svojich zamestnancov až 16 miliárd eur. To znamená medziročný nárast o 0,9 miliardy eur, teda o približne 6 percent. Údaje pochádzajú z analýzy Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS). Takéto rozhodnutia však vyvolávajú rozsiahlu kritiku verejnosti a odborníkov.
Najväčšie nárasty: Obrana, školstvo a Plán obnovy
Medzi ministerstvami zaznamenalo rezort obrany najvýraznejší rast mzdových výdavkov, a to o 19,4 percenta. Minuloročných 496,4 milióna eur sa má v budúcom roku navýšiť na takmer 592,8 milióna eur. Napriek kritike analytikov pre chýbajúcu transparentnosť rezort tvrdí, že k žiadnemu nárastu nedochádza. Údajne ide len o udržiavanie výdavkov v rámci očakávanej skutočnosti za rok 2025. Táto verzia však stojí v rozpore s absenciou aktualizovaných údajov na portáli rozpocet.sk.
Úrad pre Plán obnovy plánuje zvýšiť svoje mzdové výdavky o 17,3 percenta, pričom ich nárast zdôvodňuje posilňovaním odborných kapacít pre projekty Plánu obnovy, financovaných výlučne z európskych zdrojov. Podobne Slovenská akadémia vied očakáva nárast o 17 percent, konkrétne z 3,6 na 4,2 milióna eur. Napriek opakovanej komunikácii však SAV neposkytla bližšie vysvetlenia k týmto zmenám.
Rezort školstva sa v rámci nárastu mzdových výdavkov umiestnil na piatom mieste, pričom výdavky majú stúpnuť o 14,4 percenta na takmer 298 miliónov eur. Ministerstvo zdôvodňuje zvýšenie záväzkami voči učiteľom, konkrétne plánovanými valorizáciami platov v septembri 2025 a januári 2026. Obe valorizácie predstavujú sedempercentný nárast platov pracovníkov regionálneho školstva, verejných vysokých škôl a školských inšpektorov, čo má prispieť k stabilizácii sektora.
Nespokojná verejnosť a otázky o šetrení
Popri plošnom raste mzdových výdavkov, ktoré predstavujú 900 miliónov eur, verejnosť vyjadruje nesúhlas. Občania kritizujú vnímaný rozpor medzi štátnou rétorikou o šetrení a realitou. Kým sa konsolidácia dotýka domácností a podnikateľov zvyšovaním daní a poplatkov, nárasty v mzdách u štátnych zamestnancov zhoršujú pocit nespravodlivosti. Tento sentiment vychádza aj z komentárov na sociálnych sieťach, kde ide o častú tému diskusie.
Niektoré inštitúcie však argumentujú, že financovanie nezahŕňa výlučne nové benefity pre zamestnancov. Nárasty sú podľa nich výsledkom zákonných záväzkov, dlhodobých plánov alebo európskeho financovania. Príkladom je kancelária Najvyššieho súdu, kde sa výdavky zvýšia o 16,1 percenta kvôli každoročnému zvyšovaniu platov sudcov a opatreniu na vyrovnanie platovej nerovnosti zamestnancov oproti iným súdom. Úrad pre Plán obnovy zase uvádza, že zdroje čerpá výhradne z fondov EÚ, ktoré nezaťažujú štátny rozpočet.
Napriek týmto vysvetleniam zostávajú mnohí skeptickí. Verejnosť očakáva viac transparentnosti a jasnejšie informácie o tom, ako tieto mzdové výdavky prispievajú k zlepšeniu služieb a fungovania štátu. Kým sa tieto otázky vyriešia, napätie medzi občanmi a vládnymi inštitúciami pravdepodobne pretrvá.




