Predstava, že si človek legálne privyrobí stovky eur mesačne, nezaplatí ani cent na odvodoch a celé vybavenie stihne cez mobil skôr, než mu vychladne káva, sa má čoskoro stať realitou. Nový režim mikropodnikania prichádza s ambíciou otvoriť dvere študentom, rodičom na materskej, dôchodcom a všetkým, ktorí nechcú pracovať načierno, ale ani riešiť klasickú živnosť.
V parlamente sa objavil návrh zákona, ktorý vytvára akýsi medzistupeň medzi brigádou a plnohodnotným podnikaním. Štát od začiatku cieli na to, aby ľudia mohli skúšať vlastné projekty s minimálnym rizikom a s úplne jednoduchou administratívou. Namiesto živnostenského listu, výpisov zo všetkých úradov a zložitých tlačív má stačiť krátka online registrácia cez elektronickú identitu.
Ako má fungovať mikropodnik
Po registrácii má štát automaticky prideliť špeciálny bankový účet, na ktorý budú prichádzať všetky platby. Pri hotovosti bude mať mikropodnikateľ povinnosť vložiť peniaze na tento účet do dvoch pracovných dní, pričom samotný výpis z účtu nahradí účtovníctvo. Vďaka tomu postačí jednoduchá evidencia a prehľad transakcií, čo je výrazne menej náročné ako klasická kniha príjmov a výdavkov.
Takýto model sa hodí napríklad pre príležitostné fotenie, drobné IT služby, tvorbu webu, ručne vyrábané produkty a doučovanie. Zárobok môže bežať popri škole alebo pracovnom pomere, pričom človek nemusí hneď riešiť otázku odvodov a daňových priznaní. Štát od začiatku stavia na jednoduchom pravidle, že čo prejde cez účet, to vie správca dane skontrolovať bez ďalších papierov.
Limit príjmu a zdanenie
Zásadnou hranicou je ročný strop približne 6 600 eur, čo predstavuje asi 60 percent ročnej minimálnej mzdy. Kým sa mikropodnikateľ do tohto limitu zmestí, zaplatí len jednu daňovú povinnosť. Na konci roka odvedie 3 percentá z prijatých platieb, pričom ho štát nebude zaujímať, koľko minul na materiál, energie alebo techniku.
Ak však príjmy strop prekročia, pravidlá sa prudko sprísnia. Všetko, čo pôjde nad stanovenú hranicu, sa zdaní sadzbou 35 percent, čo má pôsobiť ako brzda pre tých, ktorí by chceli systém zneužiť namiesto klasickej živnosti. Prakticky to znamená, že človek, ktorému sa začne dariť a ktorý vidí stabilný dopyt, bude mať silnú motiváciu prejsť na štandardný režim podnikania so širšími možnosťami a aj s odvodmi.
Bez odvodov, ale s pravidlami
Najväčšou výhodou je, že z príjmov z mikropodnikania sa neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Príjem sa úradne nepovažuje za samostatnú zárobkovú činnosť, preto človek nepríde o štipendium, rodičovský príspevok, prídavky alebo inú podporu. Výrazne na tom môžu získať študenti, rodičia na materskej, penzisti a aj ľudia s nižšími mzdami, ktorí si potrebujú pridať pár stoviek mesačne.
Do systému však nevstúpi každý. Mikropodnikateľ musí mať trvalý alebo prechodný pobyt na Slovensku, pracuje výlučne bez zamestnancov a nesmie mať súčasne inú živnosť ani firmu. Poskytovanie služieb bývalému zamestnávateľovi je zakázané počas 24 mesiacov, aby sa z mikropodnikania nestala lacná náhrada za pracovnú zmluvu. Výnimkou sú mladí vo veku od 16 rokov, ktorí môžu vstúpiť len so zodpovedným zástupcom, čo má chrániť ich aj ich klientov.
V priamom porovnaní so živnosťou ide o úplne inú filozofiu. Živnostník má síce neobmedzený príjem a môže si uplatniť reálne alebo paušálne výdavky, ale zároveň platí povinné odvody, podáva daňové priznania a rieši priebežnú administratívu. Mikropodnikateľ platí jednoduchú 3 percentnú daň z príjmu, hlási minimum údajov a funguje v zjednodušenom kontrolnom režime, ktorý sa opiera najmä o bankový účet a digitálne dáta.
Ak parlament návrh schváli v pôvodnej podobe, môžu sa už v najbližších rokoch objaviť tisíce nových projektov, ktoré by sa inak nikdy nespustili pre strach z byrokracie. Otázkou zostáva, či štát zvládne systém technicky a či sa mu podarí odhaliť tých, ktorí sa budú snažiť cez mikropodnikanie skryť veľké podnikanie. Odpoveď prinesú až prvé kontroly a aj reálne skúsenosti ľudí, ktorí nový režim vyskúšajú.
